"Bol som päť ráz zranený, boli to vážne zranenia, pre ktoré som sa nemohol oženiť, až v roku 1949,“ spomína dnes 93-ročný brigádny generál vo výslužbe Janko Iľanovský. Myšlienky na ťažké vojnové časy a desaťtisíce obetí sú smutné a veteráni na ne spomínajú s pokorou. Vladimír Šípka si zaspomínal, ako do vojny dobrovoľne narukoval. "Od môjho otca som získal vedomosti proti nemeckému fašizmu, a ktorý mi povedal – Vlado, choď a nikdy sa nevzdaj. Bojuj do konca, pokiaľ budeš vládať, nikdy sa nevzdávaj nepriateľovi. A to som aj urobil. Prišiel som domov síce zničený, ale zostal som nažive,“ povedal Šípka, jeden z jedenástich ocenených veteránov druhej svetovej vojny.
Hlavný program osláv konca druhej svetovej vojny sa začal preletom stíhačiek nad pietnym areálom. Potom k centrálnemu pamätníku položili vence najvyšší ústavní činitelia a asi 30 diplomatov z rôznych krajín sveta. Hovorkyňa mesta Viktória Čapčíková uviedla, že okrem iných tam pribudli napríklad aj vence z Egypta, Vietnamu či Iraku.
Hrôzy vojny musia ostať v pamäti generácii, odznelo na oslavách
Prezident Andrej Kiska prišiel do Mikuláša z Dukly a potom pokračoval v ceste po ďalších cintorínoch vojakov až po bratislavský Slavín. Ako povedal prezident „prišli sme dnes preto, aby sme sa poďakovali a aby sme povedali, že nezabúdame na odolnosť, hrdinstvo a obete všetkých, ktorí sa pričinili o porážku fašizmu a nacizmu v Európe. Vojakov Červenej armády – Rusov, Ukrajincov, Bielorusov a príslušníkov ďalších národov vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Na ich ohromujúce obete a nezlomnú vôľu. Na strašnú jazvu, ktorú im táto vojna spôsobila. A že naša vďaka patrí aj Spojencom v tejto vojne na západnom fronte, ich vojakom, obetiam a ich pomoci, bez ktorých by víťazstvo v tento deň pred 70 rokmi nebolo možné.“
Ako odznelo na oslavách, na hrôzy a nebezpečenstvo fašizmu a nacizmu nemôžeme zabudnúť, musia ostať v pamäti generácií ako varovanie a poučenie. Najmä v čase, keď Európa potrebuje viac súdržnosti. Prezident pri príležitosti osláv 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny pripomenul prítomným aj nepriaznivú situáciu, ktorá Európu zmieta v konfliktoch aj po sedemdesiatich rokoch. „Milióny ľudí, ktorí sa pred 70 rokmi po strašnom utrpení a naprieč celou Európou tešili z konca vojny, by od nás pri takomto výročí určite očakávali, že nielen oslávime víťazstvo a mier. Ale že budeme pozorní ku všetkému, čo môže pripomínať príčiny tejto vojny, všetkých jej krutostí a že ich budeme pravdivo pomenúvať. Aby sa ich minulosť nestala našou budúcnosťou,“ povedal Kiska.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Predseda parlamentu Peter Pellegrini sa považuje za predstaviteľa generácie, ktorá si núdzu, strach, hlad a najmä silu a odvahu ľudí, ktorí obetovali svoje životy pre nás, už nedokáže predstaviť. S vojnou konfrontovaný nikdy nebol. Uvedomuje si ale, že ľudskosť a ľudské práva boli pošliapané tak, ako si na začiatku 20. storočia nevedel nikto ani predstaviť. Táto tragédia má podľa neho slúžiť ako varovanie, aké nebezpečné je nevšímať si netoleranciu, xenofóbiu a rasizmus.
„Výročie je pre nás príležitosťou zamyslieť sa nad vlastnými dejinami. Nie sme zodpovední za konanie politikov v druhej svetovej vojne, ale sme zodpovední za to, aký postoj k tomu zaujmeme,“ povedal Pellegrini. Ako uviedol v príhovore ďalej, bola živená predstava, aby sa malý slovenský národ zapojil do dejinných udalostí, ale práve Slovenské národné povstanie (SNP) bolo dôkazom, ktorý vniesol pocit, že dokážeme vziať zodpovednosť do vlastných rúk. Pellegrini zdôraznil, že nesmieme prenechať riešenie politických konfliktov v Európe či inde na svete vojenskej sile.
Fico: Téma výročia konca vojny bola spolitizovaná
Z témy tohtoročného 70. výročia konca druhej svetovej vojny v Európe sa stala politická téma. Na spomienkovej akcii pri príležitosti osláv víťazstva nad fašizmom to vyhlásil premiér Robert Fico, ktorý tiež na rozdiel od viacerých západných politikov plánuje cez víkend zavítať do Moskvy na oslavy výročia ukončenia vojnového konfliktu.
„Pripadá mi zvláštne a nedôstojné, že sa z témy 70. výročia konca druhej svetovej vojny stala politická téma. Nemiešajte účelovo minulosť a súčasnosť, nevytvárajme nezmyselné konštrukcie, pretože jednoducho nemôžu obstáť vo svetle historických faktov,“ povedal Fico v Liptovskom Mikuláši na oslavách výročia konca vojny.
Nikto na svete nemôže podľa Fica spochybniť skutočnosť, že najväčší podiel na páde fašizmu a na víťazstve vo vojne mala Červená armáda a národy Sovietskeho zväzu.
"Privítal som iniciatívu pána prezidenta (Kisku) – podme zapáliť na každý hrob padlého vojaka na Slovensku symbolicky jednu sviečku. Ja však považujem za správne, aby sme položili kyticu kvetov aj tam, kde obete boli najväčšie – na hrob neznámeho vojaka v Moskve. V mene celej Slovenskej republiky to aj urobím, "povedal Fico za potlesku mnohých z niekoľkých stoviek ľudí, ktorí sa osláv zúčastnili.
Robert Fico zároveň potvrdil, že s prezidentom Ruskej federácie sa stretne na multilaterálnej úrovni a že začiatkom júna plánuje pracovnú cestu do Moskvy.
Kiska už skôr oznámil, že do Moskvy na spomínanú spomienkovú akciu nepôjde. Namiesto toho si naplánoval návštevu niekoľkých vojenských cintorínov na Slovensku a zapálenie sviečok vojakom, ktorí padli pri oslobodzovaní krajiny.
Foto: SITA, Robert Tappert
Odborníčka na protokol Mária Holubová si myslí, že v prípade výročia ukončenia druhej svetovej vojny by mali vystúpiť do popredia historické faktory, a nie politika. „Čo sa týka medzinárodného kontextu, prezident uprednostnil politický faktor. Podstata pri výročí ukončenia vojny je v historickom faktore. Majoritný podiel bývalého Sovietskeho zväzu je jasný a zreteľný hlavne v európskom kontexte. Ak sa bývalý prezident Gašparovič vlani zúčastnil osláv vylodenia spojencov v Normandii, tak je divné, prečo prezident teraz do Moskvy nejde,“ pripomenula Holubová.
Uctiť živých veteránov a pamiatku padlých vojakov si prišli do Liptovského Mikuláša ľudia z celého Slovenska. Členovia Okresného zväzu protifašistických bojovníkov z Košíc-Čane vyrážali z domu o piatej ráno. "Chceli sme vzdať úctu padlým hrdinom a vidieť vládnych predstaviteľov,“ hovorí Jolana Bittová. Keď sa skončila vojna, mala dva roky. "Môj otecko bol aktívnym členom nielen odboja, ale bol aj v lágri. V rodine sme si vždy vážili hodnoty protifašistických bojovníkov a sme na to hrdí,“ dodala Košičanka.
Na oslavách 70. výročia konca druhej svetovej vojny sa zúčastnili aj podpredsedníčka NR SR Erika Jurínová, predseda Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Mojmír Mamojka, minister obrany SR Martin Glváč, minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter, minister financií a podpredseda vlády SR Peter Kažimír, podpredseda vlády SR Ľubomír Vážny a predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo.
Primátor mesta Liptovský Mikuláš Ján Blcháč pripomenul, že tento deň je sviatkom Európy a demokratických krajín sveta. „Práve s netoleranciou spájame slovo vojna. Do našej európskej histórie sa zapísala oblasť Liptova, hory poskytli útok i ochranu ľuďom čakajúcim na slobodu. Urobme všetko preto, aby sme sa v mierovej Európe nestali nepriateľmi slobody,“ uviedol primátor mesta.
Na cintoríne, ktorý je na vrchu Háj-Nicovô nad Liptovským Mikulášom, je pochovaných takmer 1 400 vojakov, príslušníkov 1.československého armádneho zboru, ktorí padli v bojoch o mesto. Po Dukle to boli druhé najťažšie oslobodzovacie boje na Slovensku. Padlo tam 4 500 československých a sovietskych vojakov. O Liptovský Mikuláš bojovali 62 dní. Československí vojaci sú pochovaní na cintoríne nad mestom, sovietski vojaci boli prevezení na cintorín v Žiline.