Historici: Príchod Sovietov na konci vojny bolo oslobodenie, nie okupácia

09.05.2015 14:58
ruský tank, Berlín
Na snímke ruský tank v uliciach Berlína na konci druhej svetovej vojny. Autor:

Príchod Červenej armády do Československa na prelome rokov 1944-45 a vyhnanie nacistických síl bol oslobodením, nie sovietskou okupáciou. V relácii RTVS Sobotné dialógy sa na tom zhodli riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislav Mičev a historik z Vojenského historického ústavu Jozef Bystrický. Historici diskutovali o druhej svetovej vojne pri príležitosti 70. výročia jej ukončenia.

„Kto si dovolí tvrdiť, že išlo o okupáciu, absolútne popiera reálnu históriu,“ povedal Bystrický. Na Slovensku podľa neho počas vojny vládol režim, ktorý bol prvým spojencom Nemecka. Navyše tento režim vyvážal do zahraničia svojich vlastných občanov. Vo svetle týchto faktov podľa neho každý rozumný človek musí uznať, že príchod Červenej armády na naše územie bol oslobodením.

Bystrický tiež označil za nesprávne, aby sa kriminálne konanie, ako napríklad hromadné znásilňovanie žien na obsadenom území pripisovalo výhradne vojskám Sovietskeho zväzu. „Hromadného znásilňovania sa dopúšťali všetky armády. Sovieti to napríklad trestali zastrelením,“ uviedol s tým, že je potrebné si takisto uvedomiť, čoho sa počas vojny dopúšťala druhá strana.

Podľa Mičeva je nesprávne spájať príchod Červenej armády s neskorším nastolením komunistického režimu v Československu. „Komunistický režim tu nebol do februára 1948,“ povedal. Celé obdobie rokov 1945 až 1948 podľa neho nie je možné klasifikovať ako obdobie prechodu ku komunistickému režimu.

Vďaka povstaniu stálo Slovensko na správnej strane

„Nenájdete v sovietskych dokumentoch zaoberajúcich sa zahraničnou politikou nič o tom, že by bol premyslený nejaký princíp toho, že tu bude sovietizácia. To, že sa delia sféry vplyvu, ešte nehovorí nič o tom, že aký tu bude režim, to sú dve rôzne veci,“ povedal Mičev. Podľa oboch historikov sú tiež skreslené tvrdenia o hromadných deportáciách československých občanov do gulagov zo strany sovietskych vojsk a NKVD. „Medzi tými, ktorí boli odvlečení do Sovietskeho zväzu, a neboli to desaťtisíce ale zhruba okolo sedem a pol až osem tisíc, bola väčšina odvlečená na základe konkrétneho rozkazu,“ povedal Bystrický. Podľa neho sa stávalo, že boli odvlečení aj náhodne nevinní ľudia, ale nešlo o hromadný fenomén.

Historici tiež vyzdvihli význam Slovenského národného povstania ako aktu, ktorí zabezpečil, že Slovensko stálo na konci vojny na správnej strane. „Ak je hrdina ten, kto súhlasí s príchodom okupantov a zradca ten, ktorý vlasť bráni, tak toto je zvrátené videnie dejín,“ povedal Mičev pričom odsúdil názory spochybňujúce úlohu povstania. Podľa Bystrického tiež netreba zabúdať na význam západného odboja „Slováci bojovali na strane armád protifašistickej koalície od roku 1940,“ povedal. Slovensko nebolo počas vojny podľa historikov výnimkou medzi ostatnými štátmi a našli sa tu kolaboranti ako aj odboj, na ktorý môžme byť hrdí.

#história #druhá svetová vojna #Červená armáda
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku