Nabúravanie do súkromia súd zastavil

Štát mohol plošne sledovať každého, komu telefonuje, z akého čísla, kde sa práve nachádza, komu posiela textové správy alebo e-maily. Nevyhli sa tomu nielen zločinci, ale ani bezúhonní ľudia. Ústavný súd SR však plošné nabúravanie do súkromia občanov koncom apríla definitívne zastavil.

Podľa ústavného právnika Eduarda Bárányho je dôležité vyvažovať základné práva a slobody, čo je v tomto prípade napríklad právo na súkromie, s verejným záujmom, teda so zápasom s terorizmom. „Ak má dôjsť k zásahu do základného práva, treba dbať na jeho podstatu a zmysel a treba zvážiť, či požadované ciele nemožno dosiahnuť aj miernejšími prostriedkami,“ vysvetlil právnik.

Na viac možností, ako môžu v prípade podozrenia bezpečnostné zložky komunikáciu vytypovaných osôb získať, poukazuje aj Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv. Akékoľvek monitorovanie komunikácie všetkých občanov však považuje za porušenie práva na súkromie. „Okrem toho je plošný monitoring aj porušením prezumpcie neviny, čo je jeden zo základných kameňov právneho štátu. Tu sa vychádza z toho, že každý človek je potenciálny terorista alebo atentátnik a každý občan SR sa dopúšťa nejakej trestnej činnosti,“ povedal Weisenbacher.

Uchovávanie údajov prikazoval mobilným operátorom zákon o elektronických komunikáciách. Šesť mesiacov museli archivovať údaje v prípade pripojenia k internetu, elektronickú poštu a telefonovanie cez internet a rok telefonovanie prostredníctvom mobilnej a pevnej siete. Vďaka tomu bolo možné spätne vysledovať, kto s kým komunikuje a kde sa nachádza. Zákon však neumožňoval zaznamenávať aj obsah rozhovorov.

Skupina poslancov ešte v októbri 2012 napadla na Ústavnom súde niektoré ustanovenia zákona. Vlani v apríli Ústavný súd predbežným opatrením pozastavil účinnosť tých ustanovení, ktoré prikázali operátorom sledovať komunikáciu svojich užívateľov. Ústavný súd tak urobil len pár dní po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ktorý vyhlásil európsku smernicu o uchovávaní údajov za neplatnú.

Mobilní operátori dnes nechcú hovoriť o technických detailoch, ako údaje uchovávali. Rovnako ani o nákladoch, ktoré s tým boli spojené. Odborník na IT a digitálne technológie Ondrej Macko predpokladá, že údaje sa zhromažďovali na serveroch v dátových centrách, ktoré majú v Bratislave Orange i Slovak Telekom. Podľa jeho hrubých odhadov mohli byť náklady všetkých operátorov na správu a ukladanie dát okolo 100-tisíc eur denne.

Rozhodnutie Ústavného súdu zobrali mobilní operátori na vedomie. Spoločnosť Orange uviedla, že sa pre nich nič nemení, pretože prevádzkové dáta prestali uchovávať už v máji 2014, keď Ústavný súd vydal dočasné uznesenie o pozastavení platnosti zákona. Operátor 02 podľa hovorkyne Martiny Jamrichovej vždy postupoval v súlade so zákonnými normami.

Odporcovia uchovávania údajov pred Ústavným súdom okrem iného argumentovali, že zásah do súkromia, ktorý vzniká pri odpočúvaní, je často menej intenzívny a že odpočúvanie sa týka iba úzkeho počtu ľudí, ale plošný monitoring sa týka všetkých občanov. Poukazovali tiež na to, že odpočúvanie smeruje do budúcnosti, ale plošný monitoring aj do minulosti ešte predtým, ako bolo začaté trestné stíhanie. Upozorňovali tiež, že pri monitoringu mohli mať problém aj rôzne profesie, napríklad novinári pri chránení svojho zdroja, ale aj psychológovia či psychoterapeuti, keď štát nemá dôvod zasahovať do intímnej sféry.

Spätné sledovanie komunikácie pomáhalo polícii napríklad pri odkrývaní kontaktov ľudí z prostredia organizovaného zločinu. Minister vnútra Robert Kaliňák nebol nadšený, že dáta nebude možné uchovávať. „Nemáte možnosť ísť do histórie a zistiť, s kým sa tí ľudia kontaktovali, ani nie že obsah rozhovorov, ale iba to, aký bol okruh skupín. Potom sa nesnažme mať tu bezpečie,“ vravel Kaliňák.

Bezpečnostný analytik Milan Žitný považuje rozhodnutie Ústavného súdu za správne. Podľa neho možnosť zberu dát zostane, ale už nebude plošná ako doteraz. Za väčší hendikep považuje doterajší systém odpočúvania hovorov. Podľa neho by sa mal zmeniť systém schvaľovania žiadostí o odpočúvanie tak, aby sudca mal možnosť skontrolovať oprávnenosť žiadostí, ktoré dostane na stôl.

Tlak na prelamovanie súkromia je vo svete zrejmý už dlhé roky. Zosilnel najmä po útoku v roku 2001 na dvojičky Svetového obchodného centra v New Yorku. Len minulý týždeň napríklad francúzsky parlament odhlasoval zákon, ktorý podľa agentúry SITA umožní tajným službám umiestňovať mikrofóny, kamery do príbytkov, lokalizačné zariadenia na vozidlá. Zbierať sa majú aj tzv. metadáta od všetkých používateľov internetu. Francúzsko tak reagovalo na tohtoročné januárové teroristické útoky v Paríži.

Podľa politológa Horského štáty hľadajú vyváženú mieru medzi bezpečnosťou občanov a ochranou ich súkromia pred extrémistickými a náboženskými silami. „Aj EÚ, ale aj Slovensko sú stále na ceste prijímania nevyhnutných bezpečnostných zákonov. Je však potrebné si uvedomiť, že v nasledujúcich obdobiach to bude otvorený proces, ktorý sa bude zdokonaľovať,“ dodal politológ.