Lajčák: Návrh o kvótach neodráža, na čom sme sa dohodli

15.05.2015 06:54
Miroslav Lajčák
Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák Autor: ,

"Šéf americkej diplomacie John Kerry dal jasne najavo, že mnohohodinové rozhovory, ktoré mal s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, vníma ako krok dopredu pri riešení problémov,“ povedal pre Pravdu slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. V tureckej Antalyi sa zúčastnil na stretnutí šéfov diplomacie Severoatlantickej aliancie.

Americký minister zahraničných vecí John Kerry svojich kolegov v NATO oboznámil s výsledkami cesty na Ukrajine. Aký mala návšteva ohlas v aliancii?
Mám z toho dobrý pocit. Minister Kerry povedal presne to, čo hovorím aj ja. Že s Ruskom v záujme riešenia problému potrebujeme komunikovať. Aj to, že je veľa vecí, o ktorých musíme diskutovať. A nie všetko sa dá riešiť cez telefón. Kerry dal jasne najavo, že mnohohodinové rozhovory, ktoré mal s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, vníma ako krok dopredu pri riešení problémov. Pri vyjasňovaní si pozícií jednotlivých strán. Keď veríme v politické riešenie, musíme ho postaviť na diplomatickom úsilí. To je zase založené na komunikácii.

Na stretnutí NATO bol aj ukrajinský minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin. Ako sa k návšteve Kerryho stavia Kyjev?
Rovnako. Presne túto otázku dostal minister Klimkin na stretnutiach. Skonštatoval, že ju hodnotí ako ďalší krok v hľadaní riešenia ukrajinského problému.

Ak budú minské dohody fungovať, mohlo by dôjsť k zrušeniu sankcií proti Rusku. Týka sa to len sankcií v súvislosti s východnou Ukrajinou? Nie tých, ktoré majú niečo spoločné s anexiou Krymu?
Máme štyri kategórie sankcií. Európski lídri budú v júni rozhodovať o takzvaných sektorálnych sankciách, ktoré platia do júla. Ostatné sankcie už boli medzičasom predĺžené, teda nie sú na programe dňa. Prehodnocovanie sektorálnych sankcií je naviazané na plnenie minských dohôd. Normandská skupina tu dala termín do konca roka. Dáva to odpoveď na otázku, do akej miery je reálne, že by boli sektorálne sankcie zrušené. Bolo by skvelé, keby sme v júni mohli konštatovať, že minské dohody boli splnené a nie je dôvod na pokračovanie sankcií. Už sme však príliš dlho v politike, aby sme tomu verili. Určite však debata lídrov v júni naznačí mieru spokojnosti, ako sa minské dohody plnia. A naznačí aj to, čo možno v ďalšom sankčnom procese očakávať.

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg povedal, že v Turecku sa aliancia stretáva v blízkosti dvoch hlavných výziev. Jedna je situácia na Ukrajine. Druhou sú problémy na juhu. V tomto regióne však nemá Slovensko až také záujmy. Ako teda vnímate hrozby na juhu?
Nerozdeľujeme hrozby na tie, ktoré berieme vážne, a také, ktoré vážne neberieme. Slovensko je členom Európskej únie a NATO. Juh je rovnako v našom susedstve ako východ. Možno je pravdou, že Slovensko je z juhu menej zasiahnuté. Výzvy ako migrácia však dnes zapĺňajú stránky novín a budeme o tom tiež ďalej diskutovať na európskej úrovni. Naši občania dobre poznajú aj problém terorizmu. Slovensko je súčasťou širokej koalície proti Islamskému štátu (ISIL). Zapojili sme sa do programu obnovy Iraku. Dvojstranne aj prostredníctvom aliancie. Ukazujeme tým, že z toho tiež máme obavy, aj že sme solidárni s ostatnými.

V súvislosti s migráciou prišla Európska komisia (EK) s návrhom o kvótach utečencov pre krajiny EÚ. Aká bude reakcia Slovenska?
Som trocha zaskočený tým, že návrh neodráža záväzné závery Európskej rady z minulého mesiaca. Tie jasne hovoria o dobrovoľnosti prípadného presídľovania. Návrh komisie nie je ničím iným ako platformou pre diskusiu. Vybočuje však zo smeru, ktorý si dohodli a odsúhlasili naši lídri. Je to, samozrejme, niečo, na čo sa opýtam. V pondelok v Bruseli sa tomu budeme venovať. Slovensko mnoho ráz povedalo, že je solidárne. Nevidíme však návrh EK ako cestu k riešeniu problému, na ktorom sa chceme podieľať.

Prečo?
Nevidíme ani to, že by mal návrh právny základ. Ako chcete ľudí v rámci slobodného pohybu osôb obmedziť na jednu krajinu? Je potrebné hľadať riešenie, ale sme presvedčení, že návrh nie je cesta k nemu.

Veľa sa v EÚ debatuje o možnosti ničenia člnov pašerákov ľudí. Únia sa dokonca snaží o mandát v OSN, ktorý by sa toho týkal. Keďže by mohlo ísť o vojensko-policajnú operáciu, môže tu úlohu zohrať NATO?
Aliancia v tomto rešpektuje líderstvo EÚ. Debata existuje v rámci únie a na pôde OSN o vytvorení právneho základu pre takú operáciu. NATO o nej nediskutuje, a ani také rozhovory neočakávam. Aliancia neplánuje vlastnú operáciu, ale je pripravená pomôcť napríklad spravodajskými informáciami.

NATO vlani v septembri prijalo rozhodnutia o Akčnom pláne pripravenosti. Plní aliancia, čo je dohodnuté?
Prvý balík z Walesu sme schválili a je v procese realizácie. Týka sa zdvojnásobenia síl rýchlej reakcie a ich schopnosti rýchlejšieho nasadenia. Znamená to do piatich dní. Ide tiež o vytvorenie istých styčných buniek aliancie v nových členských štátoch. Druhý balík by NATO malo schváliť na júnovom zasadnutí ministrov obrany aliancie. Jeho obsahom je zrýchlenie rozhodovacieho procesu v rámci aliancie, zlepšenie spravodajskej práce. Pokiaľ ide o pozíciu Slovenska, tak prispievame už teraz do nových síl veľmi rýchlej reakcie. Máme tam aj našich dôstojníkov. Týka sa nás aj styčná bunka NATO. V tomto prípade riešime praktické a logistické otázky.

Aliancia chce urýchliť rozhodovacie procesy a časť síl veľmi rýchlej reakcie má byť nasaditeľná do dvoch dní. Je to reálne?
Rozhodnutia vo Walese sme neprijali samoúčelne. Boli reakciou na vyhodnotenie situácie. Je skutočne potrebné, aby sme boli schopní reagovať. Dva dni môže byť až príliš dlhá doba v istých situáciách. Predpokladá to teda výrazné zmeny v rozhodovacích procesoch.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#NATO #sankcie #Miroslav Lajčák #kvóty pre cudzincov #minister zahraničných vecí
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku