Bol však rád, že prišla druhá šanca v podobe krížovej transplantácie, a že sa našiel iný pár s podobným osudom. Išlo o dve sestry z Kolinoviec v okrese Spišská Nová Ves, jedna z nich potrebovala obličku, tá druhá však nebola pre ňu vhodným darcom.
Pán Toman nakoniec vycestoval na operáciu do Košíc a tam daroval obličku dovtedy pre neho neznámej žene Alene Bagárovej z Kolinoviec. Jej sestra Oľga Barbušová sa zase presunula do Martina, aby jej obličku v ten istý deň mohli lekári voperovať Tomanovej manželke Margite. Prvá krížová transplantácia medzi dvomi centrami sa uskutočnila 28. januára.
Dovtedy neznáme rodiny z dvoch koncov našej krajiny tak spojila choroba, ale predovšetkým boj o záchranu a odhodlanie pomôcť svojim blízkym.
„Neváhal som, pokiaľ môžem pomôcť manželke alebo niekomu druhému, tak určite pomôžem. Bral som to tak, že ja niekomu pomôžem a zároveň niekto iný pomôže mojej manželke. A urobil by som to znovu,“ vraví Alojz Toman (56).
Po operácii sa 52-ročná pani Tomanová cíti dobre. „Veľmi sa mi zmenil život. Hlavne, že nemusím chodiť na dialýzu. Tá ma veľmi zaťažovala, nemohla som si na ňu zvyknúť, bývalo mi zle,“ hovorí. Na dialýzu chodila rok, pravidelne dva razy do týždňa.
V tom, že Oľga Barbušová (40) pomohla neznámemu človeku a tým nepriamo aj svojej sestre, nevidí nič výnimočné. „Každý, kto má toho druhého rád, by to pre neho mal spraviť,“ povedala Barbušová, ktorá reprezentovala Slovensko v stolnom tenise na paralympiáde v roku 2008.
„Obličky mi zlyhávali postupne, prišli na to v roku 2001 a od roku 2003 som odkázaná na dialýzu. Musela som tam chodiť trikrát týždenne, v roku 2008 mi transplantovali obličku, no telo ju neprijalo,“ opísala zdravotné problémy Alena Bagárová.
Dodala, že s novou obličkou sa jej život zmenil k lepšiemu. Nie je odkázaná na dialýzu a nemá ani doterajšie diétne obmedzenia, navyše môže piť toľko tekutín, koľko chce.
Foto: SITA, Jozef Jarošík
Obe sestry ešte netušili, že vďaka krížovej transplantácii spoznajú bližšie aj nových ľudí. „S Tomanovcami sa teraz pravidelne navštevujeme a voláme si. Sú to príjemní ľudia a po operácii sme sa zblížili. Spoznali sme sa vtedy, keď sme kvôli laboratórnym testom boli v Martine,“ opísala nové priateľstvo Barbušová.
Napriek chýbajúcej obličke pracuje na pol úväzku v kancelárii a popoludní trénuje deti v stolnom tenise. Jej sestra je na invalidnom dôchodku, a hoci s manželom túžili po deťoch, práve pre zdravotné problémy s obličkami ich nemohli mať. „Dúfam, že sa to zmení,“ dodala s nádejou v hlase.
Doteraz sa krížová operácia urobila len v rámci jedného centra, v Banskej Bystrici. Transplantácia, ktorá sa uskutočnila 28. januára, je prvá medzi dvomi rozdielnymi transplantačnými centrami. S iniciatívou prišlo košické centrum, ktoré hľadalo dvojicu, ktorú by vedelo spárovať so svojou pacientkou a darkyňou.
Prípravy na transplantáciu trvali zhruba štyri mesiace, súčasťou boli dôležité krížové vyšetrenia medzi oboma pármi.
„Medzi príjemcom a darcom sa uskutoční krvná skúška, aby sme zistili, či náhodou príjemca nemá vytvorené nejaké protilátky proti darcovi. Toto sme niekoľkokrát zrealizovali, bolo to negatívne, čiže sme vedeli, že sa môžeme do toho pustiť,“ priblížila Ivana Dedinská, primárka Transplantačného centra Univerzitnej nemocnice v Martine.
Primár I. chirurgickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach a zároveň vedúci operačného tímu Peter Závacký poukázal na to, že proces nebol jednoduchý.
„Celý proces krížovej transplantácie bol navyše komplikovaný skutočnosťou, že u košickej príjemkyne išlo v poradí už o druhú transplantáciu obličky, pričom prvú jej organizmus neprijal,“ vysvetlil Závacký.
Podľa zástupkyne primára transplantačného oddelenia Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach Tatiany Baltesovej je darovanie životne dôležitého orgánu prejavom veľkej šľachetnosti.
„Darovanie obličky na transplantáciu počas života svojmu genetickému príbuznému alebo emocionálne spriaznenej osobe je proces, ktorý sa začína rozhodnutím pomôcť, pokračuje detailnými vyšetreniami, ktoré zabezpečujeme ambulantne alebo krátkou hospitalizáciou a vrcholí odberom obličky, ktorá je do dvoch hodín natransplantovaná príjemcovi,“ opísala Baltesová. Dodala, že život po odbere jednej obličky u správne vyšetreného darcu je prakticky bez obmedzení, pravidelne je však sledovaný lekármi transplantačného oddelenia.
Transplantácie sa u nás robia v štyroch centrách
V minulom roku sa na Slovensku uskutočnilo 117 transplantácií obličiek, 17 transplantácií srdca a 23 transplantácií pečene. V Košiciach bolo operovaných 46 obličiek, čo je takmer 40 percent.
Okrem Košíc a Martina sa orgány transplantujú ešte v Bratislave a Banskej Bystrici. Slovensko patrí medzi krajiny s najnižším počtom orgánových transplantácií v Európe.
V Španielsku a Chorvátsku, ktoré patria medzi najaktívnejšie krajiny v tejto oblasti, transplantačné programy podporuje štát.
Hlavnou ideou týchto programov je predovšetkým podpora identifikácie potenciálnych darcov.