Zmenu priniesli civilné kódexy, ktoré minulý týždeň schválil parlament a žiadali o ňu odborári. Odôvodnili to tým, že pracovné právo je špecifická agenda, ktorá potrebuje špecializovaných sudcov.
Ročne majú okresné súdy vyše tisícky pracovnoprávnych sporov, vlani ich bolo 1 600. Najviac žalôb evidovali dva okresné súdy v Bratislave, spolu 250, najmenej, po tri spory, Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou a v Revúcej.
Ak dnes zamestnanec zažaluje napríklad firmu zo Sniny, že dostal nezákonne výpoveď alebo mu nevyplatila odstupné, na súd pôjde do Humenného. Od budúceho roku bude v tej istej veci cestovať na súd do Popradu. Namiesto 21 precestuje až 174 kilometrov.
Podobne aj zamestnanec zo Šamorína bude môcť zamestnávateľa žalovať až na Okresnom súde v Piešťanoch, kým dnes môže podať žalobu v Dunajskej Strede. Na konanie pocestuje o viac ako 70 kilometrov ďalej.
Ministerstvo spravodlivosti presun pracovnoprávnych sporov na osem súdov zdôvodňuje tým, že niektoré súdy sa podľa nových pravidiel budú špecializovať na konkrétne agendy. Tvrdí, že takáto špecializácia sudcov prinesie zrýchlenie konania. To, že ľudia budú cestovať oveľa viac ako dnes, si ministerstvo uvedomuje.
„Vzdialenosť k niektorým súdom je v tomto prípade absolútne kompenzovaná špecializáciou – keďže sa zúži počet sudcov, ktorí sa budú touto agendou zaoberať, zvýši sa tým aj ich odbornosť na danú problematiku, a tým môžu aj efektívnejšie a rýchlejšie skončiť konanie,“ reagovala hovorkyňa rezortu Alexandra Donevová.
Dodala, že išlo o konsenzus medzi požiadavkami odborových zväzov, vyťaženosťou súdov a dostupnosťou jednotlivých súdov. Ministerstvo pri určovaní, ktoré okresné súdy sa budú výlučne zaoberať touto agendou, vychádzalo najmä zo štatistiky vyťaženosti súdov, z dopravnej infraštruktúry či dostupnosti súdov.
Odborári hovoria, že už dlhodobo žiadali vytvorenie osobitných pracovnoprávnych súdov, pretože konanie o individuálnych sporoch trvá veľmi dlho. "Súdy rozhodujú najčastejšie o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru alebo o mzdových nárokoch zamestnancov.
Rozhodujú o príjme zamestnanca, ktorý je aj so svojou rodinou závislý od mesačnej výplaty pri zabezpečovaní svojich každodenných potrieb a potrieb svojej rodiny. Čiže dá sa povedať, že zamestnanec a jeho rodina nemá z čoho žiť, kým súd nerozhodne," upozornil prezident Konfederácie odborových zväzov Jozef Kollár.
Poukázal na to, že prepustení zamestnanci pri neplatnosti rozviazania pracovného pomeru majú problém s hľadaním nového zamestnania. A súdy aj v takýchto prípadoch rozhodujú mesiace a niekedy aj roky. Podľa odborárov ak budú sudcovia špecializovaní, budú ich rozhodnutia v tejto agende, ktorá je komplikovaná a náročná, kvalitnejšie.
Konfederácia si je podľa Kollára vedomá, že ľudia budú musieť na pojednávanie cestovať do iných miest, podľa neho to však bude v ich vlastnom záujme. Osem vybraných okresných súdov v ôsmich krajoch bude rozhodovať nielen o individuálnych pracovných sporoch, ale aj o sporoch pri kolektívnych vzťahoch či štrajkoch.
Presun pracovnoprávnej agendy kritizovala pri schvaľovaní zákonov v parlamente opozícia. Poslancovi Gáborovi Gálovi (Most – Híd) prekáža, že v Piešťanoch sa budú rozhodovať všetky pracovnoprávne spory v Trnavskom kraji. Podľa neho je z južných obcí Dunajskostredského okresu alebo zo severných obcí Senického okresu zlý prístup do Piešťan.
Minister spravodlivosti Tomáš Borec mu pripomenul, že do Piešťan vedie diaľnica. „Z Bratislavy áno, ale nie zo Senice ani z Dunajskej Stredy,“ oponoval Gál. Podľa neho týchto sporov nie je až tak málo.
Vlani šesť okresných súdov patriacich pod Krajský súd v Trnave riešilo spolu 144 pracovnoprávnych sporov. Najviac na Okresnom súde v Trnave, kde ich bolo 71, najmenej na Okresnom súde v Senici, len 7, piešťanský súd konal v 13 zamestnaneckých sporoch.