Sociológ Pavel Haulík označil vládne zámery za zásah do cieľa. „Ako keby Smer bral vietor z plachiet opozícii. Mnohé z vecí mali opozičné strany pripravené. Balíček ich zaskočil, dnes nemôžu hovoriť, že by niečo zrušili. Už samotná kritika je tým, čo nahráva Robertovi Ficovi práve pri mobilizácii jeho voličov,“ povedal sociológ.
Prvý sociálny balíček Smer odštartoval na sneme v júni 2014 a mal hodnotu okolo 250 miliónov eur. Druhá batéria vládnych krokov ohlásená pred niečo vyše týždňom má stáť 200 miliónov a Fico už avizoval aj tretiu za 400 miliónov eur ako súčasť budúceho vládneho programu.
Pätnásť úloh druhého balíčka sa stane témou rokovania parlamentu na jeseň. Bude to teda v období, keď strany zvýšia svoje politické aktivity pred blížiacimi sa marcovými voľbami. Podľa politológa Tomáša Koziaka ide o dobré načasovanie z hľadiska politického marketingu, pretože premiér už hovorí aj o treťom súbore opatrení, ktorý má byť súčasťou ďalšej vlády. „Zrejme Smer a Fico chcú urobiť z toho jednu obrovskú tému pred voľbami, ktorá bude zaberať na veľkú časť voličov. Môže povedať, čo vláda prijala a pýtať sa opozície, čo urobila, keď bola pri moci ona. Opozícia musí hodenú rukavicu zdvihnúť a nebude to mať jednoduché, lebo len vyčítať technické záležitosti realizácie opatrení je málo,“ mienil politológ. Opozícia sa tak bude podľa Koziaka zrejme usilovať prekryť túto agendu vlastnými témami.Politickí oponenti vláde vyčítajú, že jej kroky by mali byť zamerané na slabšie sociálne skupiny a že sa malo viac šetriť. Protiargumentom premiéra Fica je, že Slovensko už odišlo „z trestnej lavice“ EÚ a hospodári s deficitom pod tromi percentami. Ani opozícia by však balíčky zo stola nezmietla a tvrdí, že jej ich Smer uchmatol. „Niektoré z opatrení sú odkopírované z návrhov opozičných strán. Predpokladám, že tie nebude záujem rušiť. Platenie DPH až po uhradení faktúry, minimálny dôchodok sme aj my mali v programe predchádzajúcej vlády,“ povedal podpredseda KDH Július Brocka. Podľa neho sú plány vlády plošne zamerané, „ako keby Smer objavil na Slovensku ropné vrty“.
Líder Mostu-Híd Béla Bugár uviedol, že by nerušili zľavy vo vlakoch. Zmenili by ich tak, aby slúžili len menej majetným. Zapochyboval, či sa naplnia očakávania o zlacnení základných potravín o 10 percent a či sa toto číslo neroztopí niekde na ceste medzi prvovýrobcami a obchodníkmi. Most-Híd podľa Bugára na jeseň príde s plánom, čo bude chcieť zmeniť vo vláde a aké budú jeho podmienky pri zostavovaní nového kabinetu. Šéf Obyčajných ľudí Igor Matovič povedal, že urobí všetko preto, aby sociálne balíčky neboli zrušené. „Sociálne opatrenia by sa mali dotýkať len slabších sociálnych vrstiev," poznamenal Matovič.
Podľa Smeru je v zásade pozitívne, že by opozícia vládny návrhy nerušila. „Každé z opatrení je presne cielené a vo svojej podstate správne. Ľudia by mali pocítiť konkrétny úžitok z toho, že ekonomika rastie a darí sa lepšie vyberať dane,“ povedal šéf finančného výboru parlamentu Daniel Duchoň zo Smeru. Za politické vyjadrenia označil kritiku opozície, že ľudia mohli dostať aj viac, keby sa peniaze nestrácali v schránkových firmách a v korupčných kauzách. „Čo ekonomika dovoľuje, tak v tej miere sa ľuďom rozdeľuje,“ dodal Duchoň.
Dnes nie je zrejmé, ako sa sociálne opatrenia premietnu do zápasu o voliča. Sociológ Haulík by počkal, čo prinesú ďalšie prieskumy verejnej mienky. V tejto súvislosti poukázal na fenomén skrytých voličov Smeru. Vo voľbách 2010 i 2012 mal totiž reálne lepšie čísla ako v prieskumoch, ale otočilo sa to v eurovoľbách a v prvom kole prezidentských volieb. Vtedy mal zase Smer lepšie čísla v prieskumoch, ako boli výsledky volieb. „Myslím si, že toto je vec, ktorú si Smer všíma a trápi ho viac ako čiastočný pokles preferencií v prieskumoch. Obava, aby tento trend nepokračoval aj v parlamentných voľbách, je motív, pre ktorý slúžia balíčky,“ zhodnotil sociológ. Cieľom vládnej strany preto podľa neho je, aby jej sympatizanti nezostali v papučiach doma, ale išli voliť.