Napriek lepšiacej sa štatistike opozícia výsledky vlády v znižovaní nezamestnanosti spochybňuje. Klesá vraj u nás oveľa pomalšie, ako v krajinách V4.
Ak porovnávame čísla Eurostatu, tempo poklesu nezamestnanosti je aj v ostatných s nami porovnateľných krajinách približne také, ako u nás. V tomto prípade je namieste využívať jeho štatistiku, neopierať sa o tie národné. Každá krajina má predsa vlastný špecifický systém a metodiku merania.
Lenže opoziční politici tvrdia, že vláda prakticky tri roky stratila. Ak by skôr znížila daňovo-odvodové zaťaženie práce, ponechala pružnejší Zákonník práce a zlepšovala zamestnávateľské prostredie, prácu by si podľa nich našlo omnoho viac nezamestnaných.
Tak toto hovoria tí, ktorým sa počas ich vládnutia s „pružným“ zákonníkom zvýšila nezamestnanosť z 12,34 na 13,69 percenta? Nie zákonník, nie vyššia minimálna mzda, ale hospodársky rast je predpokladom rastu zamestnanosti. Pravdaže, ruka v ruke so správne nastavenou aktívnou politikou trhu práce. Naše nastavenie, na rozdiel od rokov 2010 až 2012, naozaj prinieslo pozitívne čísla. Kým v roku 2011 bolo cez opatrenia aktívnej politiky umiestnených približne 112-tisíc ľudí za 143 miliónov eur, v roku 2013 ich bolo vyše 200-tisíc za necelých 128 miliónov eur.
Opatrenia, ktoré ste robili predovšetkým za peniaze z eurofondov, však vraj mohli byť oveľa efektívnejšie.
A ja sa pýtam, aké efektívne opatrenia urobila vláda Ivety Radičovej? Akurát minula eurofondy na krátkodobé projekty bez akéhokoľvek pokračovania. Napríklad na príspevok pre nezamestnaných, ktorí stavali spornú protipovodňovú ochranu, sa minulo takmer 42,5 milióna eur a udržateľnosť týchto miest bola nulová.
Od januára vytvorili zamestnávatelia 21-tisíc nových pracovných miest a úrady práce evidujú viac ako 15-tisíc voľných pracovných miest.
A vaše výsledky?
Napríklad za zhruba 70 miliónov eur sme vytvorili 13-tisíc nových miest pre mladých ľudí, pričom až 80 percent si ich udržalo aj po skončení dotácií. Je to naozaj neefektívne? Sú to vyhodené peniaze? Nie! Dali sme len zamestnávateľom štartovací impulz na vytváranie a obsadzovanie pracovných miest v čase stagnácie či opatrnej konjunktúry hospodárstva. Oni vďaka príspevkom dostali odvahu také pracovné miesta vytvárať. Mladí zase získali priestor ukázať, čo v nich je. A keďže sa momentálne našej ekonomike darí, je pochopiteľné, že zamestnávatelia si ich ponechávajú v pracovnom pomere. Toto je podľa nás udržateľnosť.
Je namieste pozitívne diskriminovať nezamestnaných do 29 rokov? Ak štát dotuje pracovné miesto vytvorené pre mladého človeka, neprijme ho zamestnávateľ na úkor staršieho pracovníka, na ktorého nedostane nič?
Ak chceme určitej skupine pomôcť dostať sa na trh práce, musíme túto pomoc ohraničiť – a smerovať presne k nej. Možno minulá vláda dokázala žiť s tým, že nezamestnanosť mladých u nás dosahovala takmer 34 percent. Nám sa ju podarilo zraziť pod 25 percent. Mladí sú naša budúcnosť a ak sa o nich nepostaráme, kým ešte majú chuť pracovať, môžu nám v štatistikách zostať nastálo. No projekt pre nich zďaleka nebol jediný. Podporu smerujeme aj k ďalším rizikovým kategóriám, ako sú dlhodobo nezamestnaní, matky s malými deťmi, 50 plus a podobne. Za našej vlády vzniklo zatiaľ takmer 97-tisíc nových pracovných miest a som si istý, že v priebehu mesiaca-dvoch prekročíme hranicu 100-tisíc.
Súbehom poberania slabšej mzdy a dávky v hmotnej núdzi pomáhate zapájať sa do práce aj dlhodobo nezamestnaným. Nie je to opäť na úkor iných zamestnancov s nízkymi príjmami, prípadne tých, ktorí stratili prácu len nakrátko?
Len spresním, ide o súbeh s osobitným príspevkom 126 eur počas šiestich mesiacov a potom na ďalších šesť s polovičným, teda nielen mzdy a dávky, v skutočnosti je to súbeh až troch položiek. Bývalá vláda len stále rečnila o potrebe vzniku a rozvoja takzvaného medzitrhu práce, no my sme niekoľkými opatreniami túto potrebu a inde už osvedčený koncept ponúkli a úspešne zabehli. Ale späť k otázke, všetci vieme, že dlhodobá nezamestnanosť je na Slovensku veľmi vážny problém. Keby sme ho nezačali riešiť, len by sa prehlboval. Ako inak dostaneme týchto ľudí späť do práce, ak nie aspoň takouto podporou?
Rapídne sa zvyšuje minimálna mzda, v budúcom roku má vzrásť až na 400 eur. Nespôsobí to, že práve ľudia so slabým vzdelaním, pracovnými zručnosťami a návykmi napokon prácu nedostanú, pretože budú pre firmy „drahí“?
Od zvýšenia minimálnej mzdy v tomto roku na rekordných 380 eur sme nezaznamenali žiadne negatívne dopady na trh práce. Naopak, od januára vytvorili zamestnávatelia 21-tisíc nových pracovných miest a úrady práce evidujú viac ako 15-tisíc voľných pracovných miest. Ich obsaditeľnosť je niekedy problematická, veľa si však sľubujeme od projektu duálneho vzdelávania, ktorý priblíži výučbu v školách aktuálnym potrebám praxe.
Nevylepšil štatistiku aj odlev pracovne aktívneho obyvateľstva Slovenska do zahraničia?
Problém odlevu je vážny, nepopieram. Podľa Štatistického úradu bol však počet Slovákov pracujúcich v zahraničí v roku 2014 (134-tisíc) v priemere nižší ako v roku 2013 (136,4-tisíca). Preto nemožno tvrdiť, že by odchod ľudí za hranice prispel k takému výrazného poklesu nezamestnanosti. Ten súvisí predovšetkým s vytváraním pracovných miest práve v domácej ekonomike. Teší nás, že k tomu mohli prispieť aj nástroje a opatrenia zamestnanosti ministerstva práce.
Myslíte preventívne aj na časy, keď nám, obrazne povedané, eurofondy vyschnú?
Aj po roku 2020 určite budú nejaké, hoci obmedzené európske zdroje na realizáciu kľúčových verejných politík. Medzi ne zaiste bude patriť aj politika zamestnanosti a sociálnej inklúzie. Ťažko dnes predpokladať potreby, ktoré vyplynú z vývoja situácie v celej EÚ. Je však zrejmé, že akékoľvek ďalšie nevyhnutné náklady budú musieť vykrývať štátne rozpočty jednotlivých krajín. Ako je to, napokon, v mnohých silnejších členských krajinách, a sčasti aj u nás, už v súčasnosti. Aj teraz však vláda, a to nielen v oblasti zamestnanosti, vytvára priestor na realizáciu inovatívnych riešení, ktoré môžu mať udržateľný pozitívny efekt presahujúci obdobie po roku 2020.