Deti zo všetkých nemocničných oddelení, s istými obmedzeniami aj onkologického, chránené pred ostrým slnkom plátennými prístreškami netrpezlivo čakali na Zuzanu Smatanovú, Mariána Čekovského, Džonyho Mečocha a ďalších umelcov, ktorí im mali spríjemniť popoludnie.
Mnohé z nich boli oblečené v špeciálnych tričkách s vlajočkami troch štátov. Listovali si v Knihe priateľstva s desiatkami fotiek svojich zahraničných priateľov, prezerali spomienkovú nástenku aj darčeky, ktoré k nim zďaleka doputovali.
„V rámci programu celoživotného vzdelávania Európskej únie Comenius sa naša základná škola pri zdravotníckom zariadení skontaktovala s dvoma úplne bežnými základnými školami v neďalekom zahraničí: s Volksschule v dedinke Gunskirchen v Hornom Rakúsku a so ZŠ Slavkovice pri Novom Měste na Morave,“ pochválila sa riaditeľka Zuzana Skákalová.
Všetky deti, ako dodala, vzájomne spojila téma Moja domovina. „Pri rôznych aktivitách nielenže spoznávali svoju vlasť, ale zároveň ju predstavovali partnerským školám.“
Spoluprácu, pravdaže, limitoval fakt, že choré deti nemohli za rakúskymi a českými priateľmi ani vycestovať, ani sa s nimi priamo stretnúť v nemocnici. Najmä tie s ťažkými diagnózami sa musia zdržovať v prísne sterilnom prostredí a hygienik by také návštevy nepovolil. „Rozprávali sme sa preto aspoň na diaľku,“ prezradila malá onkologická pacientka Mirka Popelková. Dodnes si, ako zdôraznila, mnohí píšu cez e-mail.
Účasťou na projekte sa deti snažili čo najlepšie priblížiť rovesníkom slovenské zvyky a pred niektorými sviatkami im vyrábali rôzne darčeky. Napríklad pred Veľkou nocou im „na slovenský spôsob“ namaľovali kraslice či vymodelovali sadrové barančeky. Pred Vianocami poskladali papierových snehuliakov, pred Dňom matiek z tenkého prútia splietli srdiečka.
Pod dozorom dospelých uvarili či napiekli tradičné sviatočné špeciality. „Všetky tie výrobky sme potom my pedagógovia odniesli do zahraničných škôl. A tamojšie deti si podľa našich vzorov urobili vlastné,“ doplnila vychovávateľka „školy v nemocnici“ Magda Bederková.
Rakúski a českí žiaci, naopak, prišli do Bratislavy aj osobne. Pozreli si najznámejšie dominanty, zoologickú záhradu aj ďalšie lákadlá hlavného mesta. A, samozrejme, tiež priniesli kopy darčekov. „Zo vzájomných stretnutí sme porobili bohatú fotodokumentáciu,“ ukázala Skákalová knihu plnú „dôkazov“. Podľa nej, pre deti spoza hraníc, ale aj pre ich pedagógov bolo veľkým prekvapením, že ich chorí kamaráti sa normálne učia.
„Spočiatku to nechápali, mysleli si, že iba ležia a tečie im infúzia. Učiteľky, ktoré nahliadli do jednotlivých oddelení, boli však veľmi prekvapené, že riadne preberajú učivo a aj voľný čas prežívajú aktívne a činorodo.“ Projekt, na ktorý škola využila 15-tisíc eur z fondov Európskej únie, trval od roku 2012.
Obohatil stovky detí, ktoré sa za ten čas v nemocnici vystriedali. Včerajšie podujatie bolo jeho záverečnou bodkou. Tu nasnímané fotografie budú posledné, ktoré sa dostanú do spomienkového kalendára. Ten vyjde v priebehu leta, no bude aktuálny pre rok 2016.
„Zmysel projektu sme určite naplnili. Hoci sme z rozličných štátov, máme veľa spoločného. Napriek hendikepom sa zaujímame o naše tradície, našu kultúru, a čo vieme, chceli sme naučiť aj druhých,“ uzavrela riaditeľka Skákalová.