Klientov HSBC na Slovensku naďalej preverujú

Tamojšia prokuratúra proti HSBC viedla vyšetrovanie pre podozrenie z prania špinavých peňazí. Finančné riaditeľstvo SR včera uviedlo, že v spolupráci s daňovou kobrou preveruje osoby zo zoznamu v súvislosti s kauzou HSBC. „Aktuálne dianie vo Švajčiarsku nemá vplyv na vyšetrovanie na Slovensku,“ konštatovalo riaditeľstvo.

Zoznam 25 Slovákov, ktorí mali účty vo Švajčiarsku, začala polícia a Finančná správa preverovať ešte v marci. Na zozname, ktorý Slovensku poskytlo Francúzsko, mali byť aj viaceré osobnosti z podnikateľskej či športovej sféry. Bolo na ňom napríklad meno známej tenistky, syna slávneho futbalového trénera či podnikateľa, ktorý pôsobil ako štátny tajomník v prvej vláde Mikuláša Dzurindu.

Keďže finančnú správu viaže daňové tajomstvo, vo všeobecnosti k zoznamu včera iba uviedla, že v troch prípadoch ide o osoby, ktoré nemajú povinnosť platiť dane na Slovensku. Je to napríklad osoba, ktorá sa narodila na Slovensku, ale dlhodobo žije v zahraničí, či osoba, ktorá bola zaradená do slovenského zoznamu, ale je občanom Slovinska.

Pri piatich ľuďoch má Finančná správa informáciu o stave účtu, nie o zdrojoch príjmov. Ďalší štyria sú konatelia firiem, ktoré sídlia v krajine umožňujúcej daňovú optimalizáciu, a hoci sú to občania SR, ide o príjmy firiem. V prípade siedmich osôb má Finančná správa údaje o účtoch, ktoré nie sú vedené na meno a zatiaľ nie je možné zistiť, komu patria.

Štyri osoby sú disponenti účtov iných fyzických osôb, ktorých totožnosť je v súčasnosti neznáma. Finančná správa tvrdí, že informácie si vyžiadala od svojich zahraničných partnerov a tieto zistenia použije pri daňových kontrolách.

Ako už Pravda publikovala, údaje o účtoch sú z rokov 2005 a 2006. Ak došlo k daňovým únikom, časť z nich už mohla byť premlčaná. V prípade uplynutia zákonom stanovenej päťročnej premlčacej doby previnilci nebudú môcť byť postihnuteľní.

Na Slovensku okrem toho platí tzv. inštitút účinnej ľútosti v takej miere, že garantuje časovo neobmedzenú daňovú absenciu. To znamená, že ak by aj daniari odhalili krátenie daní, páchatelia sa trestnému stíhaniu vyhnú doplatením dane a penále vo výške desať percent z vyrubenej dane.

„Nie je pritom dôležité, či sa páchateľ prizná dobrovoľne, alebo čaká, či ho „chytí“ daňový úrad, a až keď ho „chytia“ a podajú trestné oznámenie, daň a pokutu zaplatí. V oboch prípadoch sa vyhne trestnému stíhaniu, ak daň uhradí pred skončením vyšetrovania,“ povedal pred časom advokát Radovan Pala.

Ekonóm Vladimír Baláž z SAV upozornil, že nie každý účet v zahraničí je nelegálny. Veľa Slovákov tam pracuje a skoro každý si tam otvorí účty. „Keď teda máte účet vo Švajčiarsku, neznamená to, že podvádzate. Účet tam majú mať známi športovci. Daňový úrad však musí povedať, či tie peniaze priznali a zdanili,“ poznamenal ekonóm.

Pokiaľ ide o vyšetrovanie vo Švajčiarsku, HSBC vyhlásila, že platba 40 miliónov švajčiarskych frankov je kompenzáciou za organizačné zlyhanie v minulosti a že nebudú vznesené žiadne obvinenia z trestnej činnosti. Zákazníkom a investorom sa ospravedlnila a uviedla, že jej aktivity následne prešli dôkladnou revíziou.

„Myslíme si, že je to dobrá dohoda,“ citovala hlavného prokurátora kantónu Ženeva Oliviera Jornota agentúra ČTK s odvolaním sa na noviny Financial Times. Vinu za to, že jeho úrad trestné stíhanie nedokázal začať, pripísal slabinám vo švajčiarskej legislatíve. Yves Bertossa zo ženevskej prokuratúry uviedol, že skutok kvalifikovaný ako pranie špinavých peňazí je ťažké dokázať, preto vraj prednosť dostalo riešenie v podobe vyrovnávacej platby.

HSBC ako najväčšia európska banka má však problémy v iných krajinách. Napríklad v Spojených štátoch amerických čelila obvineniam z prania peňazí teroristických organizácií a obchodníkov s drogami. V súčasnosti banku vyšetrujú z prania špinavých peňazí vo Francúzsku aj vo Veľkej Británii.

Francúzsko na základe kauzy HSBC prišlo najnovšie s kampaňou, v rámci ktorej povzbudzuje daňovníkov, aby priznali majetok, ktorý majú v zahraničí, hlavne v susednom Švajčiarsku. „V tomto roku chce vďaka tomu francúzska vláda získať dodatočné dve miliardy eur,“ povedal pre rozhlasovú stanicu RTL francúzsky minister financií Michel Sapin. Dodal, že to predstavuje približne 0,1 percenta hrubého domáceho produktu Francúzska.

Škandál okolo HSBC sa začal v roku 2007. Jej zamestnanec Hervé Falciani ukradol priamo vo Švajčiarsku údaje o kontách 24-tisíc privátnych klientov a odovzdal ich francúzskej polícii. Aféra Swissleaks sa zakladá takmer na 60-tisíc dokumentoch, ktoré poskytujú údaje o vyše 100-tisíc klientoch HSBC z 203 krajín. Objem prostriedkov je vyše 100 miliárd dolárov.