Deti sú viac podráždené, tretina siaha po tabletkách

Vysoký podiel detí, ktoré berú tabletky proti bolesti, odhalil medzinárodný prieskum medzi takmer 10-tisíc žiakmi vo veku 11, 13 a 15 rokov. Jeho výsledky ukázali, že za uplynulý mesiac si vzalo liek na bolesť hlavy každé druhé dievča vo veku 13 a 15 rokov a každý tretí chlapec. Bolesť brucha liekmi riešilo takmer každé druhé 15-ročné dievča a každý piaty chlapec.

Prieskum Health Behaviour in School Aged Children sa robil v 44 štátoch sveta, porovnanie slovenských školákov s rovesníkmi z iných krajín zatiaľ nie je spracované. Autori slovenskej časti štúdie však upozorňujú, že príčinou bolestí školákov môžu byť viaceré faktory, ktoré chcú ďalej skúmať. Jedným z nich je to, že školáci trávia príliš veľa času za počítačom.

„S rastúcim vekom klesá počet školákov, ktorí spia osem a viac hodín. Otázka potom je, čo teda robia, keď nemajú čas spať. Odpoveď je, že trávia veľa času pri internete, a to je aktivita, ktorá súvisí s podráždenosťou, nervozitou, bolesťami hlavy, brucha i chrbta,“ hovorí Andrea Madarasová Gecková, hlavná riešiteľka výskumného tímu z Ústavu psychológie zdravia Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach.

Pripomína tiež, že len približne polovica školákov pravidelne raňajkuje. „Ak je dieťa unavené a jeho raňajkami je jedna kola a jeden energetický nápoj, tak zdravotné ťažkosti sú toho logickým dôsledkom a užívanie liekov spôsobom, ako sa snažia pomôcť si. Toto vyzerá ako hypotéza, po ktorej by sme mali ďalej ísť,“ dodáva Madarasová Gecková.

Pediatra výsledky prieskumu až tak neprekvapili. „Vnímam to ako terajšiu dobu. Svetový trend je všetko riešiť ľahšou cestou. Namiesto ovocia ľudia jedia vitamíny, namiesto pohybu a racionálneho stravovania je jednoduchšie vziať si tabletku,“ hovorí pediater Mário Moro.

Aj podľa neho majú bolesti hlavy u školákov viaceré príčiny. „Jedna vec je nervozita, životný štýl, pri ktorom sa menej spí a potom sa nestíha, pričom vzniká začarovaný kruh. A ďalšia príčina je nedostatok pohybu,“ myslí si Moro.

Nadmerné užívanie liekov u školákov podobne ako u dospelých znamená riziko väčšej škody ako úžitku. „Pri niektorých liekoch trpí žalúdok a obličky, pri druhých pri nesprávnom dávkovaní pečeň. Keď máme problém s obličkami v neskoršom veku, príde problém s vysokým tlakom. A ten hrozí, aj keď sme obézni a nehýbeme sa,“ upozorňuje Moro.

Istý podiel na zdravotných problémoch školákov však môžu mať energetické nápoje, na ktoré sa v štúdii osobitne zamerali. Ukázalo sa, že až tretina chlapcov pije tieto nápoje viac ako raz týždenne. "Ich pravidelné pitie má účinky na zdravie a správanie. Deti, ktoré pijú tieto nápoje, častejšie uvádzajú, že sú nervóznejšie, majú problémy ako bolesti hlavy, chrbta, nespavosť.

To môže viesť aj k agresívnemu správaniu," dodáva Jana Holubčíková, ktorá v prieskume skúmala práve túto oblasť. Niektoré energetické nápoje sú pritom vysoko kalorické a majú vplyv na výskyt obezity.

Pozitívnou správou je, že sa zvýšil podiel detí v mladšej vekovej kategórii 11 rokov, ktoré sú fyzicky aktívne. Platí pritom, že aktívnejší sú viac chlapci ako dievčatá – pohybu sa pravidelne venuje 37 percent chlapcov a 27 percent dievčat. Pri 15-ročných je to však výrazne menej – fyzicky aktívnych je 24 percent mladíkov a len 14 percent slečien.

Zaujímavosťou pritom je, že v súčasnosti sa s vnímaním svojho výzoru trápia nielen dievčatá, ale aj chlapci. „Ak sa vnímajú ako tuční, čo vôbec nemusí byť pravda, paradoxne nie sú fyzicky aktívni. Ten pocit ich nenaštartuje napríklad k tomu, aby šli s kamarátmi hrať futbal,“ hovorí psychologička Jaroslava Kopčáková z Ústavu psychológie zdravia.

Najvychytenejším športom u školákov zostáva – šport pre prsty – počítač. Podľa Kopčákovej dve hodiny denne za počítačom je pre školákov aj podľa noriem Svetovej zdravotníckej organizácie v poriadku. „Alarmujúci je však údaj, že štvrtina chlapcov a pätina dievčat týmito aktivitami trávi až štyri hodiny denne. Následne vznikajú rôzne zdravotné komplikácie ako bolesti brucha, žalúdka, nervozita, nespokojnosť, je to tiež záťaž pre oči,“ hovorí.

Čím viac času strávia školáci na počítači, tým viac sa zvyšuje aj tzv. rizikové využívanie internetu. V prieskume až 35 percent detí uviedlo nejaký symptóm rizikového užívania internetu, napríklad prejavy počiatočnej závislosti alebo tiež majú pocit, že sedia na internete, aj keď ich to už nebaví, ale vypĺňajú si voľný čas.

Rizikovým prejavom je aj to, ak pre internet niekto zabudne jesť, spať alebo zanedbáva svoje povinnosti. „To nie je už o tom, že sa hrajú veľa, ale už sa deje v ich živote niečo, čo ani nechcú, nevedia to mať pod kontrolou,“ vraví Madarasová Gecková.

Psychologička však upozorňuje aj na to, že približne tretina školákov nemá nijako organizovaný svoj voľný čas. „Ľudovo povedané, prídu zo školy, hodia tašku do kúta a sadnú si za počítač. Nijaký krúžok, nejaký futbal, basketbal, volejbal. Do budúcnosti to vytvára nezdravé návyky, predpoklad obezity a je veľký predpoklad, že práve títo žiaci, budúci dospeláci, budú mať veľké zdravotné problémy,“ hovorí Kopčáková.

Rodičia najmä mladších detí by si podľa odborníčok mali s deťmi stanoviť aspoň základné pravidlá. „Rodičovské pravidlo je spôsob, ako dieťaťu dávate najavo, že vám na ňom záleží a že vám nie je jedno, čo sa s ním deje. Ak tretina 11-ročných detí povie, že nemajú nijaké pravidlo o čase strávenom pri obrazovke alebo pri stravovacích návykoch, či o čase strávenom vonku vo večerných hodinách, tak to je alarmujúce zistenie. Lebo toto sa už pri 15-ročnom dieťati dobehnúť nedá,“ vraví Madarasová Gecková.

Podľa psychologičky stačí jedno minimálne základné pravidlo, ktoré dajú rodičia deťom. „Napríklad, že každý deň budeme spolu piť čaj. Alebo každý deň budeme spolu večerať a takto strávime spolu čas. Na základe týchto drobných pravidiel sa aj deti viac začnú orientovať na rodičov a začnú ich brať vážne,“ hovorí Kopčáková.

Podľa nej sa takto vytvára aj pocit spolupatričnosti. Dôležité pritom je, aby sa na vytváraní pravidiel podieľali aj deti. „Nemalo to byť také, že rodičia niečo povedia a ja to musím urobiť, ale na tom pravidle sa dohodneme spolu,“ radí Kopčáková.