Opozícii, ktorá schôdzu iniciovala, sa nepáči postup špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika pri vyšetrovaní.
Či sa schôdza bude konať, závisí najmä od vládnych poslancov zo Smeru. Ak tí za jej program nezahlasujú, skončí sa za pár sekúnd. Predsedníčka poslaneckého klubu Smeru Jana Laššáková nechcela komentovať, či program podporia. „Klub sa definitívne dohodne až pred jej konaním,“ uviedla Laššáková.
V kuloároch sa hovorí, že vládni poslanci za program zdvihnú ruky a schôdza sa teda uskutoční. Poslanci Smeru však nebudú diskutovať, keďže Smer dlhodobo tvrdí, že kauza sa ho netýka a že je to vec druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Neistá je aj účasť špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Ten pre Pravdu povedal, že sa ešte nerozhodol, či sa na rokovaní zúčastní. „Už dvakrát ma predvolali na výbor faxom a dvakrát som im podobným spôsobom odpovedal, že neprídem informovať o živej veci, ktorú dozorujem. Podobne možno spravím aj v pondelok,“ reagoval Kováčik.
Opozícia sa pokúšala dvakrát na pôde brannobezpečnostného výboru parlamentu od Kováčika počuť dôvody, prečo nechce vypočuť kľúčového svedka v kauze – bývalého agenta SIS Petra Holúbeka. Práve z jeho bytu sa mal odpočúvať susedný byt, kam chodili aktéri Gorily. Kováčik však ani raz na výbor neprišiel. Ospravedlnil sa písomne s tým, že prípad je stále živý a že príde referovať až po skončení vyšetrovania a vydaní právoplatného rozhodnutia.
Bývalý šéf tajnej služby Karol Mitrík z éry vlády Ivety Radičovej nedávno povedal, že s bývalým ministrom vnútra za KDH Danielom Lipšicom hovoril o sprostredkovanom pláne zbavenia mlčanlivosti. Mitrík však odmietol, že nechcel zbaviť agenta SIS Holúbeka mlčanlivosti. Podľa Mitríka dožiadanie polície nespĺňalo všetky náležitosti, aby tak mohol urobiť. Holúbek mal roku 2009 vtedajšiemu riaditeľovi SIS Jozefovi Magalovi napísať list, že existuje kauza Gorila a jeho nadriadení ju zametajú pod koberec.
Bývalý šéf tajnej služby tiež upozornil, že Ústavný súd vydal k údajnému spisu Gorila dva nálezy. Jeden v roku 2006 a ďalší v roku 2012. Podľa Mitríka v prvom náleze súd konštatoval, že všetky odpočúvania boli získané nelegálne. Malo sa tak stať pre procesné chyby.
Konanie schôdze kritizuje jeden z partnerov finančnej skupiny Penta Jaroslav Haščák, ktorého údajný spis Gorila spomína. Haščák tvrdí, že Gorila sa zvolaním schôdze opäť stáva predovšetkým politickou témou. „Rovnako, ako bola účelovo zneužitá pred voľbami 2012, sa ju chystajú niektorí politici zneužiť aj teraz v predvolebnej kampani. Výsledky vyšetrovania sú to posledné, čo skupinu poslancov naozaj zaujíma a o čo im skutočne ide,“ vyhlásil Haščák. Podľa neho je neprípustné, aby politici ukladali orgánom činným v trestnom konaní, ako majú postupovať a vyvíjali na vyšetrovanie politický nátlak.
Haščák tiež uviedol, že od roku 2012 bol už šesťkrát predvolaný vyšetrovateľmi na výsluch a doručili mu aj siedme predvolanie. Zdôraznil, že mu záleží, aby sa v záujme očistenia jeho mena celý prípad dôsledne vyšetril.
Pred nedávnom preniklo na povrch, že informácie, ktoré sa neskôr objavili v Gorile, vraj mali mať predstavitelia KDH už v roku 2005. Vtedajší šéf parlamentu Pavol Hrušovský z KDH uviedol, že zo zákona dostával informácie, ktoré sa týkali parlamentu. Priamo však nepovedal, či aj také, ktoré sa spomínajú v danej kauze.
Dokument Gorila sa objavil na internete v roku 2011. Mal vzniknúť na základe odpočúvania bytu na Vazovovej ulici v Bratislave. Práve tam sa mali tvoriť dohody o privatizáciách, veľkých nákupoch či o financovaní politických strán. Podľa spisu mal byť v spomínanom byte aj Robert Fico, čo však on nepotvrdil. SIS sa k dokumentu neprihlásila, aj keď sa tvrdilo, že mal byť jej dielom. Doteraz nebol v kauze nikto obvinený.
Pôvodnú agentúrnu správu nahradil autorský článok denníka Pravda.