Škola a práca za mzdu láka zatiaľ málo deviatakov

Ponuky firiem pre deviatakov - chodiť do školy a zároveň sa zaúčať v praxi - zatiaľ nemali výrazný ohlas. Na približne 1 440 miest, ktoré zamestnávatelia ponúkli budúcim stredoškolákom, sa doteraz podarilo získať len 468 žiakov, čo je 32,5 percenta. S nimi firmy uzavreli učebné zmluvy a sú zároveň prijatí na štúdium do škôl, s ktorými podniky spolupracujú v rámci duálneho vzdelávania.

, 23.06.2015 07:00
Študenti strojárstva, Práca v strojárstve Foto:
Najväčší záujem o duálne štúdium je v sektore strojárstva.
debata (17)

Najväčší záujem o tento systém štúdia, kde polovicu času žiak preberá teóriu v škole a polovicu trávi priamo vo firme, kde dostáva za prácu plat, je v sektore strojárstva – v odboroch mechanik nastavovač a nástrojár. Potom je to elektrotechnika, kde podniky najčastejšie uzavreli zmluvy v odboroch mechanik mechatronik a počítačové systémy.

Firmy však predpokladajú, že záujem žiakov bude narastať. Ak aj nie hneď tento rok, keď sa celý systém spúšťa, tak už ten najbližší. „Najväčší nápor podpisovania učebných zmlúv očakávame v júli a auguste. Z toho pohľadu nemôžeme aktuálny počet posudzovať ako nízky alebo vysoký, primeraný alebo neprimeraný,“ hovorí Július Hron, koordinátor zamestnávateľov združených v Rade vlády pre odborné vzdelávanie a prípravu.

„Povedomie ľudí sa mení najťažšie. Je paradoxné, ak pri šanci a finančnej motivácii, ktorú dostávajú žiaci cez nový zákon, nezaberajú ani peniaze,“
František Tamašovič, riaditeľ SOŠ v Šuranoch

Pripomína zároveň, že tento rok sa celý systém len spustil. „Zamestnávatelia očakávajú, že už od budúceho roka tieto čísla budú narastať, pričom v roku 2020 sa odhadovaný predpoklad ponuky miest na strane zamestnávateľov bude pohybovať rádovo na úrovni desaťtisícov,“ predpokladá Hron.

Okrem platu ponúkajú aj štipendiá

Dôležité však bude, aby o ponúkané miesta zo strany firiem bol aj dostatočný záujem deviatakov. „Povedomie ľudí sa mení najťažšie. Je paradoxné, ak pri šanci a finančnej motivácii, ktorú dostávajú žiaci cez nový zákon, nezaberajú ani peniaze,“ hovorí riaditeľ Strednej odbornej školy technickej v Šuranoch František Tamašovič.

Lákadlom pre žiakov by malo byť to, že za prácu na praxi vo firme dostanú zaplatené – dostávať majú 50 až 100 percent hodinovej minimálnej mzdy, teda 1,09 až 2,18 eura. Firmy, ktoré sa boria s nedostatkom kvalifikovaných ľudí, zároveň ponúkajú podnikové štipendiá. Tie sú často vo výške 40 eur mesačne pre prvákov, 60 eur pre druhákov, 80 eur pre tretiakov a 100 eur pre štvrtákov. Ak by ani toto nepritiahlo žiakov na stredné odborné školy a do firiem, ktoré ich potrebujú, potom sa podľa zástupcov škôl treba zamyslieť nad prijímacím konaním. „Do budúcnosti žiakov, zapojených do tohto systému vzdelávania, musí byť viac. Veď ide o to, aby študovali to, čo firmy ponúkajú. Ak by to žiaci nebrali, potom sa naozaj treba pozrieť na prijímacie konanie a kritériá. Lebo ak sú tu ponuky a oni to nechcú, ale potom ako absolventi idú na úrady práce, tak je niekde chyba,“ zdôrazňuje Tamašovič.

Aj podľa zástupcu riaditeľa Strednej odbornej školy technickej v Prešove Milana Lacu na to, aby sa robila reforma, treba mať žiakov. „Ak chceme reformu, nie pre reformu, ale preto, aby sme pomohli rozvoju zamestnanosti a vyššej kvalite práce, tak treba, aby žiaci na odbornú školu šli,“ hovorí Laca. Pripomína však, že dnes ani štvorkári nemajú problém dostať sa na gymnázium. „Bol som niekoľkokrát v šoku, keď som zistil, že štvorkár pohrdol naším kvalitným študijným odborom a dal si ho len ako rezervu. Napokon šiel zrejme na gymnázium,“ hovorí Milan Laca. V snahe získať žiakov precestovali desiatky základných škôl v celom regióne. „O škole aj rodičia vedia, ale často ju berú ako alternatívu a hovoria, že radšej dajú dieťa na obchodnú akadémiu,“ vraví Laca. Do každého z učebných odborov murár a inštalatér napokon získali po šiestich žiakoch, s ktorými podpísali učebné zmluvy tri miestne firmy.

Certifikát dostalo 117 firiem

Na druhej strane aj zástupcovia škôl pripomínajú, že tento rok je naozaj len štartovací.Zákon, ktorým sa zavádza nový systém prepojenia stredných škôl s praxou, je účinný len od 1. apríla, pričom na podanie prihlášok na stredné školy zostávalo už len desať dní. Na zmenu sa pritom museli pripraviť aj firmy, ktoré si chcú žiakov vychovať priamo v praxi a absolvovať posúdenie spôsobilosti poskytovať tento typ vzdelávania. Do systému sa zatiaľ prihlásilo viac ako 130 firiem. V procese overenia spôsobilosti, kde komisia posudzovala ich finančnú stabilitu, personálne a technické vybavenie, uspelo 117 z nich. Certifikát im platí sedem rokov.

Aj preto zatiaľ niektoré firmy ešte naplno nerozbehli aj náborový proces. Tam, kde spolupráca firiem a škôl funguje už dlhšie, nábor fungoval relatívne ľahšie. V Strednej odbornej škole technickej v Šuranoch bez problémov získali žiakov na všetkých 20 miest, ktoré firmy ponúkli. „Nábor sme robili spoločne s podnikmi cez dni otvorených dverí – podnikovým autobusom šli žiaci najskôr do závodu a potom do školy. Ďalší podnik si hľadal študentov sám. Nábory deviatakov by sa mali začať robiť už v septembri,“ hovorí riaditeľ školy František Tamašovič.

Podobnú skúsenosť mali aj v Strednej odbornej škole v Handlovej, kde súkromná spoločnosť ponúkla šesť miest v odbore mechanik opravár strojov a zariadení a aj ich obsadili. „Máme vynikajúcu spoluprácu s miestnou firmou a pre žiakov je to motivácia, keď dostanú mesačne na ruku niekedy aj sto eur,“ hovorí zástupca riaditeľa handlovskej školy Jozef Neuschl. Firmy tak získajú nielen skutočne vyškoleného zamestnanca, ale zároveň absolventa, ktorý si vytvoril pracovné návyky. „Žiaci sú potom aj zodpovednejší,“ uzatvára Neuschl.

© Autorské práva vyhradené

17 debata chyba
Viac na túto tému: #študenti #stredné odborné školy #prax
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy