Rastie na Slovensku extrémizmus?
Ak rastie, tak tým, že zjednocuje svoje sily. Na sobotňajšom pochode ma prekvapilo to, že sa spojili aj skupiny, ktoré predtým nevystupovali spoločne. Zdá sa, že niekto veľmi intenzívne pracuje na tom, aby sa celá táto scéna zjednotila a začala vystupovať ako legitímna politická sila.
Môžu prerásť do vplyvnej politickej sily?
To je ešte predčasné hovoriť. Je tam veľa faktorov, ktoré budú na to vplývať. Veľa bude závisieť aj od toho, ako sa k tomu postavia štandardné politické strany. Zatiaľ však vidia skôr to, že tieto extrémne sily oslovujú ľudí. Takže to vyzerá tak, že sa im budú snažiť preberať agendu, čo je však veľmi nebezpečné. Pretože ide o to, aby sa nenávistné myšlienky nedostávali do verejného diskurzu. A v zásade je jedno, či to robia extrémisti, alebo hlavné politické prúdy. Toto vidím ako veľké ohrozenie. Existuje pocit, že toto je niečo, čo hýbe voličskou základňou a môže pritiahnuť hlasy.
Myslíte teraz na tému migrantov? Alebo aj niečo iné?
Keď si vezmeme uplynulých 20 rokov, vždy bola nejaká menšina, ktorá v predvolebnom politickom boji nejakým spôsobom rezonovala. Či to bola maďarská menšina, dlhodobo Rómovia, teraz sú výbušnou témou migranti. Migranti sú špecifickí v tom, že pre ľudí sú veľká neznáma. Takže sa pri nich dá veľmi ľahko hrať s emóciami a tým, že ľudia veľmi málo vedia, čo to reálne znamená, ak sem budú prichádzať. Tak sa veľmi ľahko dá pracovať so strachom ľudí, čo je dosť nebezpečné. Problém na Slovensku je podľa mňa stále v tom, že menšiny sú vnímané ako cieľ nejakého odporu alebo niečoho, voči čomu sa dá vyhraňovať. Myslím si, že táto krajina by už skutočne potrebovala zmeniť vnímanie toho, čo Slovensko je a pre koho je. Je tu pomerne vysoký podiel národnostných menšín, žije tu vyše 70-tisíc cudzincov a všetko sú to obyvatelia tejto krajiny. Nevidím však nijakú politickú silu, ktorá by šla týmto smerom. Ak by sa s tým pracovalo a dobre komunikovalo, tak by to viedlo k väčšej sociálnej súdržnosti.
Vedia ľudia, čo je extrémizmus?
V prieskume, ktorý sme robili v roku 2011, sa ukázalo, že približne 10 percent populácie otvorene súhlasí s nejakými myšlienkami, ktoré sa dajú považovať za extrémistické. Ďalších vyše 60 percent je viac-menej naklonených k týmto témam, pričom vždy závisí od toho, čo médiách práve rezonuje. Len 20 percent je takých, ktorí naozaj zdieľajú veľmi demokratické hodnoty a sú proti akýmkoľvek nenávistným prejavom.
Čo je extrémizmus?
Sú to všetky myšlienky a prejavy, ktoré vedú k potláčaniu práv iných a ľudí vylučujú. Používajú sa na to násilné metódy alebo politické opatrenia, ktoré priamo vedú k obmedzovaniu práv niektorých skupín ľudí. Riziko extrémizmu je v tom, že ľudia pod jeho vplyvom začnú vyslovene podporovať politiky, ktoré vedú k obmedzovaniu práv časti obyvateľstva.
Môže sa násilie napokon otočiť aj proti tým, čo extrémizmus podporujú?
Myslím si, že najväčšia hrozba je v tom, že dôjde k dezorganizácii spoločnosti, že sa absolútne naruší dôvera v inštitúcie, vo vzájomné vzťahy medzi ľuďmi. Sociálna nesúdržnosť môže spôsobovať napätie a z toho nemôže žiadna krajina profitovať.
Súvisí to so sociálnou situáciou ľudí?
Extrémisti hrajú na silný sociálny program – hovoria o chudobe ľudí, o dôchodcoch. Vždy zdôrazňujú, že ide o slovenské rodiny, slovenských dôchodcov. Brnkajú na strunu ľudí, ktorí na tom nie sú sociálne veľmi dobre. Idú vo dvoch líniách – jedna je národná, druhá je veľmi silne sociálna. Tak si môžu získavať voličov. Zároveň sú proti inštitúciám – kritizujú Brusel aj vládu. Ak sú ľudia frustrovaní, ak je v spoločnosti atmosféra strachu a napätia, môže to vytvárať podhubie pre extrémizmus.
Ako ďaleko je od nespokojnosti ľudí k radikalizmu?
To veľmi ťažká otázka. Za 25 rokov sa zatiaľ ukázalo, že ľudia nie sú revoluční v tom zmysle, že by vyšli do ulíc a protestovali ako napríklad vo Francúzsku, kde sú stále nejaké štrajky a demonštrácie. Podľa mňa je predčasné hovoriť o potenciáli radikalizácie bežných ľudí. Aj na sobotňajšom pochode bolo vidno, že prevažná väčšina boli prívrženci extrémistických strán, hoci tam boli aj bežní obyvatelia. Ale nemyslím si, že sme v tejto chvíli už v štádiu, že by ľudia vychádzali do ulíc a búrili sa. Zatiaľ to ešte tak nevidím, ťažko povedať, ako to bude v budúcnosti.
Myslíte si, že po pochode si ľudia uvedomili riziko extrémizmu, keď došlo k násiliu?
Podľa mňa si veľa ľudí si uvedomilo, že toto je priveľa. Na sociálnych sieťach bolo vidno, že mnohých to zaskočilo. Takže možno existuje skupina ľudí, ktorá si uvedomila, že toto nie je cesta. Vystrašilo ich násilie a agresivita extrémistov. Veľmi dúfam, že to ľuďom trochu otvorí oči, že si uvedomia, s kým sú akoby v jednej línii, ak zdieľajú tie isté názory ako extrémisti.