Aké časté boli vlny horúčav v posledných rokoch?
Je pozoruhodné, že z pohľadu počtu ľudských obetí sa sedem z desiatich najhorších vĺn horúčav na svete vyskytlo až po roku 2000. Táto nápadná koncentrácia mimoriadne vážnych vĺn horúčav do posledných dvoch dekád pritom nie je dôsledkom lepšej evidencie predčasných úmrtí na následky akútneho prehriatia organizmu. Je prejavom rýchlo sa otepľujúcej atmosféry v dôsledku globálneho otepľovania.
A ktoré vlny boli najhoršie?
V súčasnej teplejšej klíme sa extrémne horúčavy z rokov 2003 či 2010 vyskytujú až dvakrát tak často ako na začiatku 20. storočia. Práve tieto dve vlny si vyžiadali v Európe najviac obetí. Pri vlne z roku 2003 to bolo 70-tisíc.
V roku 2010 v Rusku zomrelo 56-tisíc ľudí. Súčasná vlna vysokých teplôt, ktorá by mala vrcholiť v priebehu tohto týždňa, bude zrejme najvážnejšia od roku 2006, keď horúce počasie v Európe privodilo smrť takmer 3 500 ľuďom.
Má aj Slovensko nejaké obete horúčav?
Žiaľ, na Slovensku zatiaľ nie sú súvislosti medzi horúcim počasím a úmrtiami ľudí veľmi dobre preskúmané. Všeobecne je však z výskumu v zahraničí známe, že nadúmrtnosť kvôli vysokým teplotám sa najčastejšie prejavuje počas prvých troch až štyroch dní od začiatku obdobia s teplotami nad 30, prípadne 35 stupňov…
Je síce pravda, že veľmi extrémne vlny horúčav nás v rokoch 2003, 2006 či 2010 obišli, no na druhej strane je pravdou aj to, že na vysoké teploty umierajú predovšetkým starší ľudia, ktorí často žijú v samote. O príčinách týchto úmrtí môžeme len špekulovať.
Nebezpečné sú tiež horúce noci…
Najmä pre deti a ľudí nad 60 rokov je nebezpečná kombinácia vysokých denných a nočných teplôt vzduchu. Práve preto sa aj v rámci klimatologického monitoringu sledujú charakteristiky počtu takzvaných tropických nocí, keď teploty neklesajú pod 20 stupňov.
V Anglicku obmedzili rýchlosť vlakov, vo Francúzsku vypadla elektrina v 830-tisíc domácnostiach. Aké môžu byť ďalšie dôsledky horúčav?
Zaujímavým príkladom je situácia v roku 2010. Požiare v centrálnom Rusku a v okolí Moskvy viedli k tomu, že niekoľko týždňov bol vzduch v hlavnom meste takmer nedýchateľný. Je viac ako isté, že tento faktor zapríčinil ešte rýchlejší rast počtu úmrtí v Moskve, kde v to leto zomrelo predčasne viac ako 11-tisíc ľudí.
Okrem toho, pokles produkcie obilnín takmer o 40 percent bol v Rusku v tom roku taký zásadný, že na viac ako rok zdvihol globálne ceny pšenice, čo sa nakoniec prejavilo aj v obmedzenej dostupnosti potravín v Afrike či na Blízkom východe.