Nie je univerzita ako univerzita, niektoré o svoj titul môžu prísť

, 07.07.2015 10:44
vysoká škola, univerzita
Na niektorých vysokých školách až 70 percent doktorandov obhájilo doktorandskú prácu bez toho, aby mali nejaký výstup. Autor: ,

Niektoré vysoké školy zrejme prídu o titul univerzita. Akreditačná komisia, ktorá posudzovala kvalitu na väčšine z celkovo 36 vysokých škôl, siedmim navrhla neudeliť tento titul. Mená škôl, ktoré by oň mohli prísť, predseda Akreditačnej komisie zatiaľ nechce povedať.

Vysoké školy majú totiž ešte mesiac na vyjadrenie sa k záverom komisie a konečné slovo bude mať minister školstva. Celkové hodnotenie zatiaľ 22 vysokých škôl plánuje Akreditačná komisia zverejniť koncom augusta. Ďalších päť vysokých škôl ním prejde v priebehu polroka, zostávajúce dve pôjdu do komplexnej akreditácie na budúci rok.

Dnes je za univerzitné považovaných 23 vysokých škôl – teda všetky verejné a štátne. Prísnejšie kritériá tento počet zrejme znížia. Stratu titulu pocítia školy na financovaní. Univerzity, ktoré produkujú vedecké výstupy, by mali dostávať viac peňazí od štátu.

Všetci s napätím čakáme, či ministerstvo a minister budú mať naozaj odvahu prijať návrhy Akreditačnej komisie.
Ivan Ostrovský, Akademická rankingová a ratingová agentúra

„V prípade, že by bola nejaká vysoká škola preradená z tejto skupiny, táto skutočnosť by mala byť zohľadnená vo financovaní vysokej školy. Detaily, akým spôsobom by sa to malo odraziť, však v tejto chvíli ešte nevieme povedať,“ uviedla Monika Hucáková z tlačového odboru rezortu školstva.

Prečítajte si glosu Martina Krna: Slovenská tvorivosť

Hucáková pripomenula, že škola má ešte rok na prijatie opatrení, aby odstránila svoje nedostatky. „Následne sa jej buď ponechá súčasné začlenenie, alebo bude predložený návrh zákona, ktorým sa začlenenie vysokej školy zmení,“ dodala.

Na postup rezortu školstva je zvedavý aj Ivan Ostrovský z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry. „Všetci s napätím čakáme, či ministerstvo a minister budú mať naozaj odvahu prijať návrhy Akreditačnej komisie,“ reagoval Ostrovský.

Poukázal, že aj pri prvom kole komplexnej akreditácie pred šiestimi rokmi, napokon všetky verejné vysoké školy skončili ako školy univerzitného typu, lebo dostali možnosť únikovej cesty, teda do roka urobiť nápravu.

„Kvalitu však za rok nemôžete jednoducho dohnať, aj keby ste hneď prijali päť-šesť nositeľov Nobelovej ceny,“ myslí si Ostrovský. Podľa neho treba teraz rátať so silným lobingom zo strany tých, ktorých by sa zmena mala dotknúť.

Pravidlá pri terajšej akreditácii sa sprísnili najmä pri hodnotení vedeckých výstupov jednotlivých škôl. Prejavilo sa to aj v tom, že niektoré prídu o možnosť udeľovať titul docent a profesor v určitých odboroch.

„Pri magisterskom a doktorandskom programe treba mať medzinárodné výstupy, pri habilitačných a inauguračných konaniach sú kritériá ešte vyššie,“ vysvetlil predseda Akreditačnej komisie Ľubor Fišera. V tejto oblasti posudzovali 437 návrhov, pri 62 komisia prišla k záveru, že škola nie je na ne spôsobilá.

Prísnejší boli aj na doktorandov. „Bolo pre mňa veľkým prekvapením, že aj na dobrých školách sú doktorandi, ktorí nemajú žiadny výstup. Niekde až 70 percent doktorandov obhájilo doktorandskú prácu bez toho, aby mali nejaký výstup či účasť na konferencii aj s prednáškou alebo publikáciou,“ prezradil ďalej Fišera.

Pri publikáciách, ktoré sa hodnotili, sa prejavila aj tvorivosť niektorých škôl. Veľa škôl podľa Fišeru riešilo vedecké prezentácie cez založenie vlastného vedeckého časopisu. „A ešte aj tam publikovali v slovenčine. Škola vydáva časopis vo vlastnom vydavateľstve a predkladá to za medzinárodnú špičkovú kvalitu. Také sme škrtali, aj keď to vzbudilo určitú nevôľu vysokých škôl,“ povedal Fišera.

Zároveň v čase pred spustením komplexnej akreditácie sa na viacerých školách začali vo veľkom produkovať rôzne monografie. „Vo viacerých oblastiach výskumu a na viacerých školách sa naraz objavili monografie z roku 2013 vydané v Miškolci, Tovarišstve Slovákov v Poľsku alebo v Ostrave,“ dodal predseda Akreditačnej komisie.

Za jeden z najväčších úspechov považuje sprísnenie kritérií pre pobočky vysokých škôl. Už teraz sa podľa neho ukazuje, že detašované pracoviská pôjdu do útlmu, aj keď presné čísla zatiaľ nie sú známe. Dôvodom sú pritom nielen tvrdšie pravidlá, ale aj demografický vývoj, keďže zo stredných škôl vychádzajú populačne slabšie ročníky a zároveň je už aj trh nasýtený.

Veľké zmeny po komplexnej akreditácii však Fišera neočakáva. „Vysoká škola môže mať doktorandské aj habilitačné konanie, ak ministerstvo nebude zohľadňovať výstupy a financovať školy tak, že dá niečo viac univerzitnej, tak okrem imidžu to nebude znamenať nič,“ dodal Fišera.

Aj podľa Ostrovského je potrebné, aby sa kvalita školy prejavila na financovaní. „Osobne nepovažujem za šťastné meniť názov školy, kľúčové bude, na čo všetko nebudú mať priznané práva. A čo sa týka financovania, bolo by žiaduce, aby boli financované podľa kvality,“ povedal Ostrovský.

Hoci školy, ktorým hrozí, že o titul univerzity prídu, Fišera nechcel menovať, prezradil tie, ktoré univerzitami určite zostanú a považuje ich za slovenskú špičku. „Jasne sa ukazuje, že na Slovensku máme štyri výborné univerzity – Univerzitu Komenského, Slovenskú technickú univerzitu, Univerzitu P. J. Šafárika v Košiciach a Technickú univerzitu v Košiciach.

V druhom slede sú ďalšie tri školy – Žilinská univerzita, Slovenská poľnohospodárska univerzita a Technická univerzita Zvolen. Tie sú jednoznačne najlepšie,“ myslí si šéf Akreditačnej komisie. Akreditačná komisia má v úmysle na základe komplexného hodnotenia zostaviť poradie fakúlt podľa jednotlivých oblastí výskumu. Porovnanie škôl, najmä takých, ktoré poskytujú rôzne študijné programy, je náročnejšie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vysoké školy #univerzity #Akreditačná komisia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk