Pikantnosťou je, že v Bratislave je to napríklad Slavomír Frešo, brat šéfa strany Pavla Freša. Sociológ Pavel Haulík však už šancu SDKÚ nedáva. Po pätnástich rokoch ju tak zrejme čaká osud bývalého Mečiarovho HZDS.
V SDKÚ prakticky nie sú žiadne známe mená. Z pôvodných 11 poslancov parlamentu zostali len predseda Frešo a Ľudovít Kaník, ktorí na bilbordoch nie sú. Napriek tomu si SDKÚ svoj pád nepripúšťa. „Ukazujeme, že SDKÚ je atraktívna a dobrá značka, v ktorej je takmer 3-tisíc členov, nie len dvaja poslanci parlamentu, o ktorých každý vie, že sú tvárami SDKÚ,“ tvrdí šéf volebného štábu strany Peter Húska.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Podľa sociológa Pavla Haulíka o propagáciu značky v kampane nejde, pretože tá je známa, ale tváre, ktoré sú na nich, sú neznáme. „Je to len taký pokus presvedčiť, že strana nezanikla a existuje. Obávam sa, že je to nedostatočné, chýba lepší nápad. Nemyslím si, že ide o zásah do čierneho, je to streľba naslepo,“ zhodnotil sociológ.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka: Oľanizovaná kampaň
Poslanec Kaník nechcel komentovať kampaň strany. „Dostal som návrh, aby som sa jej zúčastnil, ale s vďakou som to odmietol,“ povedal. V máji ohlásil vznik názorovej platformy, ktorá sa kriticky vymedzila voči predsedovi Frešovi. „Náš úmysel je pomôcť pravici v rámci širšieho zoskupenia. Samostatná cesta pod vedením Freša nemá význam,“ uviedol Kaník.
Či sa bude platforma snažiť v jeseni vymeniť predsedu strany, nechcel komentovať. Povedal, len, že skoro všetci vedia, že „SDKÚ na čele Frešom nemá šancu, takže musíme nájsť riešenie“. Dodal, že počet členov platformy a ľudí, ktorí sa k nej hlásia, je možno väčší ako počet formálnych členov strany.
Za posledného mohykána možno označiť Eduarda Kukana, ktorý stál pri zrode SDKÚ, ale neodišiel z nej. V súčasnosti je poslancom Európskeho parlamentu. „Jedným dychom však hovorím, že dramaticky nesúhlasím s tým, ako stranu vedie predseda Frešo,“ povedal Kukan.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Ak by ho straníci oslovili, aby sa postavil na ich čelo, možno by o tom premýšľal. „V Európskom parlamente mám však toľko práce, že neviem, kde mi hlava stojí. Toto nie je môj štýl, robiť niečo naoko, takže z toho dôvodu by som to odmietol,“ povedal Kukan.
V SDKÚ sa začali problémy prakticky už po voľbách v roku 2012. Po etapách začali odchádzať poslanci. Medzi prvými odišla trojica na čele s Luciou Žitňanskou, ktorú Frešo porazil v súboji o post predsedu. Kľúčovým bol kongres strany vlani v septembri v Senici. Väčšina delegátov vyslovila nedôveru Frešovi. Odísť však odmietol, lebo za jeho odchod neboli tri pätiny všetkých nominovaných delegátov. Kongres sa predčasne skončil a strana začala ešte výraznejšie upadať.
V prieskumoch je tak nízko, že s veľkou politikou už počítať nemôže. Jej podpora sa pohybuje na úrovni dvoch percent, ale aj menej. „Podstatné je, že preferencie strany majú klesajúcu tendenciu a je viditeľný únik voličov, ktorí si hľadajú iné riešenie,“ zhodnotil sociológ Haulík. Doplnil, že aj bilbordová kampaň strany bude len pokusom, ktorý neprinesie želateľný výsledok.
Strana tvrdí, že bilbordy platí z členských príspevkov. „Informačná kampaň bude bežať do konca leta a presné vyčíslenie bude na konci leta,“ podotkol Húska. Peniaze sú však ďalší problém, ktorý tlačí SDKÚ. Je najzadlženejšou stranou zo všetkých politických subjektov, ktoré dostávajú príspevok od štátu. Zatiaľ čo majetok strany dosahuje 81-tisíc eur, záväzky tvoria 1,5 milióna eur.
Vyplýva to z výročných finančných správ politických strán za rok 2014, ktoré predložili parlamentu. SDKÚ hospodárila v roku 2014 s príjmami 913-tisíc eur, výdavky dosiahli 759-tisíc eur. Najviac dala strana Pavla Freša na osobné výdavky, 309-tisíc eur, a na správne výdavky – 234-tisíc eur. Na vzdelávanie a politickú prácu išlo 118-tisíc eur, iné výdavky dosiahli 97-tisíc eur. SDKÚ v uplynulom roku na daroch vyzbierala 243-tisíc eur.