Nový autorský zákon, ktorý má platiť od 1. januára 2016, má podľa MK SR zaviesť moderné pravidlá do autorského práva. Reaguje na zmeny v používaní autorských diel a iných predmetov ochrany na internete, ktoré prinieslo posledné desaťročie. Prezidentom podpísaný nový zákon o kultúrno-osvetovej činnosti nahradí od 1. septembra tohto roka zákon z roku 2000, ktorý je podľa odborníkov nedostačujúci a nevystihuje súčasnú prax.
Cieľom nového autorského zákona je podľa rezortu kultúry „modernizácia, flexibilita, právna istota a prispôsobenie právnej úpravy európskym trendom tvorby, šírenia, používania a ochrany autorských diel, umeleckých výkonov, zvukových záznamov, vysielaní a databáz. Nový zákon je základom pre šírenie kultúry, vzdelania a výskumu, ako aj pre rozvoj kreatívneho priemyslu a internetovej ekonomiky a pre podporu tvorivosti“.
Prináša úpravy v autorskom hmotnom práve, zmluvnom práve, výnimkách a obmedzeniach, právach súvisiacich s autorským právom, osobitnom práve k databáze a v kolektívnej správe práv, ako aj v otázke ochrany a vymožiteľnosti práv.
Zohľadňuje tiež súvislosti s digitalizáciou chránených obsahov. Cieľom novej normy je rovnako podľa MK SR „zlepšenie vymožiteľnosti autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom v prípade ich porušenia. Dôležité je tiež zabezpečenie primeranej kontroly nad organizáciami kolektívnej správy, napríklad formou zverejňovania povinných informácií nositeľom práv aj širokej verejnosti“.
Takmer 100-stranový Autorský zákon sa pripravoval niekoľko mesiacov a odborná diskusia sa týkala napríklad aj folklóru. Po rokovaniach so zástupcami folkloristov aj SOZA sa ministerstvo kultúry vrátilo k svojmu pôvodnému návrhu, čo znamená, že organizátori verejných kultúrnych podujatí nebudú musieť SOZA ani iným organizáciám kolektívnej správy nahlasovať nechránené diela.
MK SR v súvislosti s prípravou novej právnej normy pre kultúrno-osvetovú činnosť pripomenulo, že osvetovú činnosť ovplyvnil presun kompetencií štátu na samosprávy, ktorý do praxe zaviedol od apríla 2002 zákon o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky. Vznikol tak nový systém vzťahov medzi osvetovými zariadeniami, ktoré sú v pôsobnosti rôznych stupňov verejnej správy.
Znamenalo to i zmenu financovania osvetovej činnosti. Nový zákon užšie špecifikuje pojem kultúrno-osvetová činnosť. Vymedzuje kompetencie a povinnosti jednotlivých článkov v sieti kultúrno-osvetových zariadení, najmä v oblasti nehmotného kultúrneho dedičstva, neformálneho vzdelávania, neprofesionálnej umeleckej tvorby, záujmovej umeleckej činnosti a astronómie.
Definuje ich pôsobnosť podľa územnej pôsobnosti, pričom dáva priestor spolupráci na celoštátnej, regionálnej i miestnej úrovni – a to nielen pri realizácii konkrétnych projektov a podujatí, ale predovšetkým v oblasti poskytovania odborného metodického poradenstva. Zavádza do oblasti kultúrno-osvetovej činnosti na krajskej a celoslovenskej úrovni evidenciu.
“Cieľom vedenia takejto evidencie je mapovanie kultúrno-osvetových zariadení, hvezdární a planetárií a jednotlivcov a kolektívov z oblasti záujmovej umeleckej činnosti a neprofesionálnej umeleckej tvorby, ktorý aktívne participujú na rozvoji miestnej a regionálnej kultúry,“ zdôvodnilo počas prípravy zákona MK SR.
V súčasnosti kultúrno-osvetové zariadenia evidencie vedú, no chýba im jednotná metodika a jasne určená zodpovednosť. “Cieľom zákona je zaviesť systém evidencie, určiť zodpovedné subjekty, spôsob a rozsah zberu dát,“ dodalo ministerstvo.