Chladné dni sú za nami, prichádza ďalšia vlna horúčav

Zatiaľ je horúcim kandidátom na takéto prvenstvo júl. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) zatiaľ nemá k dispozícii presné hodnoty, ale viaceré meteorologické stanice vykazujú za siedmy mesiac také vysoké teploty, aké doteraz neboli. Vo väčšine staníc sa merajú od roku 1951, v Hurbanove však už od roku 1871.

„Tohtoročná priemerná júlová teplota vzduchu bola v Hurbanove najvyššia v histórii meraní, za posledných 145 rokov nikdy nebolo tak teplo. To dokazuje, že koncom 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia nebývali takéto horúčavy, aké sú teraz,“ vraví Pavol Faško, klimatológ SHMÚ.

Podľa predbežných údajov z meteorologických staníc budú prekonané doterajšie teplotné rekordy z júlov v roku 1994, 2006 a 2010. Prekonanie rekordov hlásia okrem Hurbanova aj stanice v Kuchyni, Piešťanoch, Modre, Topoľčanoch, Žihárci, Nitre, Podhájskej, Dolných Plachtinciach, Prievidzi, Turčianskych Tepliciach, Gánovciach, Plavči a Revúcej.

„Myslím si, že leto ako celok sa umiestni na poprednom mieste, pretože jún bol nadnormálne teplý, júl na hranici extrému a august zrejme tiež nebude teplotne podnormálny,“ predpokladá klimatológ.

Práve v auguste zvyčajne bývajú najvýraznejšie horúce obdobia, čo je podľa meteorologického kalendára posledný letný mesiac. Teraz sú podľa Pavla Faška dobré podmienky na vysoké horúčavy, aj nad 35 stupňov Celzia, pretože predchádzajúce páľavy už prostredie dosť prehriali. Uplynulé chladnejšie dni nestačili na to, aby prostredie vychladlo.

V priebehu budúceho týždňa by sa mali horúčavy naplno rozvinúť a mohli by sa skončiť niekedy v druhom augustovom týždni. Potom by malo prísť ochladenie. Keďže ide o viac ako desať dní, predpovede nemôžu byť jednoznačné. S dažďami bude na úvode augusta problém. V budúcom týždni to nevyzerá vôbec nádejne, v niektorých dňoch sa vyskytnú zrážky, ale naprší len málo vody. Môže sa stať, že niekde nebude pršať vôbec, a k tomu bude poriadne pražiť slnko. Po osviežení, ktoré sme mali tento týždeň, by malo nasledovať počasie, ktoré bude opäť prírodu vysúšať. A situáciu nezachránia ani avizované búrky.

„Búrka je poveternostný jav, ktorý sa nedá predpovedať na dlhší čas dopredu, ani sa nedá lokalizovať. Až keď sa búrka vyvíja, potom sa dá povedať, ktorým smerom sa bude postupne presúvať a aká je jej životnosť. Tak by sa dalo odhadnúť, kde by mohla narobiť najväčšie škody. Pri búrkach zvyčajne prudko prší, ale to neovplyvní celkový vlahový deficit, pretože rozsah búrkových lejakov je veľmi malý, nezasiahne väčšie územie,“ uviedol Faško.

Sucho je veľkým problémom tohtoročného leta, pretrváva zvýšené nebezpečenstvo vzniku požiarov.

V minulosti vedel byť prvý augustový deň aj poriadne daždivý. Napríklad 1. augusta 1986 napršalo na Chopku 71 milimetrov, v roku 1971 v Silici 66 milimetrov a vlani v Tatranskej Javorine 60 milimetrov zrážok. Najteplejší bol 1.¤august v roku 1994, keď v Dudinciach namerali 38,4 stupňa, a najchladnejší bol úvod augusta v roku 1962, vtedy klesla teplota vzduchu v Liptovskom Hrádku len na jeden stupeň Celzia.