„Je dobré, že sa to vedie, ale čo sa týka sledovania nejakých trendov a spoľahlivosti týchto údajov, tak som opatrná. Údaje môžu z rôznych dôvodov kolísať,“ upozorňuje Barbora Holubová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny.
Dôvod prečo sa údaje môžu z roka na rok meniť, súvisí podľa nej aj s citlivosťou a so schopnosťou zdravotníckeho personálu odhadnúť prípady násilia na ženách. „Ale môže to byť aj tým, že ženy sa snažia násilie maskovať, lebo vedia, že lekár má povinnosť také prípady oznámiť,“ hovorí Holubová.
Podľa štatistiky, ktorú zverejnilo Národné centrum zdravotníckych informácií, vlani zaznamenali v gynekologických ambulanciách 110 prípadov žien, ktoré mali príznaky fyzického násilia, 39 žien so psychickými príznakmi a 47 žien, u ktorých sa prejavovalo fyzické aj psychické ohrozenie. Zároveň sa podľa týchto údajov ukazovali veľké regionálne rozdiely. Najviac prípadov žien s podozrením na ohrozenie násilím registrovali v Trenčianskom kraji – 77, nasledoval Košický kraj so 46 prípadmi a Žilinský, kde zaznamenali 30 takto ohrozených žien. Naopak, najmenej – len jeden prípad – zaregistrovali v Bratislavskom kraji, v Nitrianskom dva a v Trnavskom štyri.
„Určite to neznamená, že by v Trenčianskom kraji bolo viac násilníkov a, naopak, v Bratislavskom najmenej. Najmä ak sa celoplošne ukazuje, že každá piata žena je vystavená násiliu,“ pripomína Adriana Mesochoritisová z občianskeho združenia Možnosť voľby. Aj podľa nej je to skôr otázkou citlivosti ľudí, ktorí tieto prípady zaznamenávajú. Na násilie na ženách pritom upozorňujú mimovládky už od roku 2001, keď prvýkrát spustili kampaň Piata žena.
Istý problém pre ženy môže byť aj to, že zdravotníci majú podozrenie na týranie nahlásiť aj bez súhlasu ženy. Takýto postup však môže byť podľa Holubovej pre ženu nebezpečný. „Ak začne potom konať polícia a žena ani netuší, že sa niečo rozbehlo, môže nastať situácia, že jej bude ešte viac ublížené. Musí mať šancu zabezpečiť svoje deti a seba,“ vraví Holubová.
Upozorňuje, že keď je podaný podnet, násilníkovi príde oznámenie z polície. „Akoby tak dostal dôkaz, že sa niečo deje a naozaj môže začať intenzívne pracovať na tom, aby ženu zastrašil. Práve v týchto situáciách, keď napríklad žena podala na muža podnet, dochádza k tragédiám až k úmrtiam,“ poukázala Holubová.
Problém podania trestného oznámenia mal riešiť nový zákon o ochrane žien pred násilím. Jedným zo základných východísk zákona mal byť princíp nepodmieňovania pomoci obetiam podaním trestného oznámenia.
Zákon, ktorý sa má týkať prevencie, pomoci a podpory obetiam násilia, či potrestania páchateľov, začal pripravovať rezort práce, sociálnych vecí a rodiny. Návrh mal pôvodne predložiť na jeseň, termín však nestihne. „Na návrhu zákona sa naďalej pracuje, prehodnotil sa len pôvodný časový rámec príprav novej legislatívy,“ uvádza hovorca rezortu Michal Stuška. Pri hľadaní spoločenského a odborného konsenzu v takej citlivej téme je podľa ministerstva „potrebný v prvom rade čas na ešte širšiu a intenzívnejšiu komunikáciu so zúčastnenými stranami“.
Mesochoritisová si myslí, že nový zákon táto vláda podľa všetkého neprijme. „Uvidíme, čo sa bude diať po voľbách. Na jednej strane je to dobre, pretože bude viac času na prípravu zákona, ale na druhej strane ide o otázku politického rozhodnutia, či táto vláda, alebo tá budúca, konečne prevezme zodpovednosť za tému násilia páchaného na ženách,“ zhodnotila Mesochoritisová. Zákon mal riešiť viacero dôležitých oblastí ochrany žien pred násilím. Napríklad aj predĺženie lehoty vykázania násilnej osoby zo spoločného obydlia. Dnes je to 48 hodín, čo je čas, kým žena môže podať návrh na súd na predbežné opatrenie o dočasnom zákaze vstupu do bytu. Dva dni však žene nestačia na to, aby zvážila ďalší postup a dostala pomoc.
Tento problém sa bude riešiť cez novelu zákona o Policajnom zbore, ktorý predložilo ministerstvo vnútra do pripomienkového konania. „Lehotu na vykázanie navrhujeme predĺžiť na 10 dní,“ informoval tlačový odbor rezortu. Nová úprava by sa mala schvaľovať vo vláde koncom augusta.
Podľa mimovládok je však dôležité, aby existoval osobitný zákon, ktorý pokryje celú oblasť prevencie, pomoci a ochrany žien pred násilím. Čiastkové úpravy cez viaceré zákony nemusia stačiť. Jeden z príkladov uvádza aj Holubová. Zo zákona o sociálnych službách možno zriaďovať aj bezpečné ženské domy, kde by mali týrané ženy aj s deťmi nájsť dočasné útočisko. „Chýba však jasné zadefinovanie toho, čo znamená bezpečný ženský dom a výklad toho, čo to má byť, je potom veľmi rôznorodý,“ priblížila Holubová. Potom sa môže stať, že označenie dostane aj taký priestor, kde nie je istota bezpečia a násilník môže ženu a deti ľahšie vypátrať.