„Nie je to zlá myšlienka. Je to vážna udalosť v našich dejinách, boli obete a vpád vojsk znamenal koniec reformného úsilia,“ povedal historik Dušan Kováč. Historička práva Katarína Závacká pripomenula, že chýbajúci pamätník svedčí o obchádzaní a nevšímaní si tohto dňa. Podľa Závackej je dôležité mať sústavne na pamäti významné udalosti v dejinách. Obaja historici sa zhodli, že do úvahy by pre umiestnenie pamätníka prichádzalo hlavné mesto Bratislava, prípadne Košice.
Pamätník žiada aj Svetové združenie bývalých československých politických väzňov. Vo svojom vyhlásení uviedlo, že ani po vyše 25 rokoch sa na Slovensku okrem Popradu nenachádza pietne miesto so štatistikou obetí augustovej okupácie. „O žalostnom stave spoločnosti k augustovým udalostiam svedčí, že namiesto toho, aby sme si uctili obete tak, ako si ich uctievajú všetky civilizované národy, postavili sme bustu spoluautorovi pozývacieho listu Vasilovi Biľakovi,“ tvrdia bývalí politickí väzni. Ako ďalej zdôraznili, 21 rokov akékoľvek pripomenutie si okupácie znamenalo prinajmenšom problémy v práci a so Štátnou bezpečnosťou, pretože Husákov režim, ktorý sa dostal k moci pomocou tankov, označil socializmus s ľudskou tvárou Alexandra Dubčeka za kontrarevolúciu.
Výročie vstupu armád bývalého socialistického bloku si na Slovensku nepripomíname ani len ako pamätný deň. V kalendári je pritom rôznych pamätných dní až sedemnásť.
Vojská Sovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska a Bulharska vtrhli do Československa v noci z 20. na 21. augusta. Vojaci Nemeckej demokratickej republiky zostali stáť pred československými hranicami. Od ich vstupu sa nakoniec upustilo, aby sa nevyvolávali spomienky na okupáciu Nemeckom z roku 1939.
Na vojenskej operácii s názvom Dunaj sa zúčastnilo okolo 500-tisíc vojakov, 6-tisíc tankov, 550 bojových a 250 dopravných lietadiel. Cieľom vojenského zásahu bolo umlčať Pražskú jar, ktorá priniesla uvoľnenie spoločenských pomerov v krajine, hoci vedúca úloha komunistickej strany mala pokračovať.
Invázia priniesla desiatky obetí. V Československu zahynulo viac ako 100 ľudí. Podľa údajov Ústavu pamäti národa z doterajších výsledkov výskumu je známych 30 prípadov úmrtia osôb na území Slovenska, ktorých smrť priamo súvisela s príchodom „spojeneckých“ vojsk a ich pobytom na Slovensku.
Bezprostredným podnetom na vojenský zásah bol pozývací list. Podpísať ho mali piati predstavitelia KSČ Vasil Biľak, Alois Indra, Antonín Kapek, Drahomír Kolder a Oldřich Švestka. Za list sa nikto z nich pred súdom nezodpovedal. Dnes už nikto zo spomínanej päťky nežije. Posledný pamätník Vasil Biľak zomrel vlani.
Originál pozývacieho listu Moskva doteraz nevydala. V Prahe sa nachádza len jeho kópia, ktorú v roku 1992 odovzdal Václavovi Havlovi prezident Boris Jeľcin. V roku 2011 o list požiadala premiérka Iveta Radičová vtedajšieho ruského premiéra Vladimíra Putina. Napokon však z toho nič nebolo a celá vec išla do stratena.
Rezort diplomacie neuvažuje, že by v súčasnosti požiadal o originály dokumentov súvisiacich so vstupom armád Varšavskej zmluvy do Československa. Udalosti z augusta vníma ako príklad neprijateľného porušenia medzinárodného práva s použitím násilia, a preto je požadovanie pozývacieho listu pre laickú aj odbornú verejnosť legitímne. „Je však nutné konštatovať, že jeho účel by bol zrejme už len historicko-náučný. Aj vzhľadom na to, že otázka pozývacieho listu bola predmetom celého radu rokovaní medzi SR a Ruskou federáciou na najvyššej úrovni, ministerstvo zahraničných vecí pozývací list nežiadalo. Postoj rezortu v tejto historickej súvislosti je známy aj na príklade, keď sa niektoré ruské televízne spoločnosti snažili poprekrúcať udalosti z augusta 1968, čo sa naposledy stalo v máji 2015,“ povedal Pravde riaditeľ tlačového odboru ministerstva Juraj Tomaga.
Išlo o dokument ruskej štátnej televízie Rossija 1, ktorá skresľujúco interpretovala vstup vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 do Československa. Televízia chválila vojenskú intervenciu ako krok, ktorým sa zabránilo ozbrojenému prevratu v Prahe. Proti dokumentu sa slovenské ministerstvo zahraničných vecí ohradilo.
Podľa Dušana Kováča by pre historikov bolo cenné, keby mali k dispozícii originál listu či ďalšie dokumenty súvisiace s inváziou. Predpokladá, že by to mala byť spoločná iniciatíva Slovenskej a Českej republiky, keďže sa týka spoločných dejín. Myslí si však, že momentálne nie je pre Moskvu aktuálne tieto materiály poskytnúť Prahe a Bratislave. „Je to vec súčasnej politiky, a tá nie je veľmi náchylná zverejňovať spomínané materiály,“ povedal Kováč a spomenul televízny dokument ruskej štátnej televízie z mája tohto roka.
Čítajte tiež sobotňajšiu prílohu Víkend v denníku Pravda