O ďalšom moste cez Dunaj sa špekulovalo od roku 1976 a plán jeho výstavby zahrnuli aj do územného plánu mesta. Apollo napokon začali stavať o 27 rokov neskôr. Bratislavské mosty kapacitne jednoducho nestačili na dopravu z jedného brehu na druhý. „Most Apollo bol navrhnutý ako tzv. mestský most s cieľom posilniť kapacitu cestných prepojení ponad Dunaj,“ hovorí bratislavská hlavná dopravná inžinierka Tatiana Kratochvílová.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Most Apollo skvalitnil spojenie Petržalky s Ružinovom a Nový Mestom a odľahčil od dopravy centrum aj ostatné mosty. Denne po ňom prejde 47-tisíc vozidiel, v rannej špičke asi 3-tisíc áut za jednu hodinu v jednom smere. Hudbou budúcnosti je trolejbusové prepojenie s Petržalkou.
Most nemá žiaden pravý uhol. Stavba sa musela vyhnúť budove historickej čerpacej stanice a napojiť sa na existujúce križovatky v Petržalke. „Oblúky sú tak presadené cez seba a celé je to ešte naklonené,“ vysvetľuje Martin Gál zo spoločnosti Metro Bratislava, ktorý projekt dozoroval.
Veľkou technickou udalosťou a divadlom pre ľudí bolo otáčanie konštrukcie mosta a podpornej konštrukcie. „Staré územie prístavu bolo voľné a celý most sa dal zmontovať na brehu. Tým sme dosiahli veľkú presnosť. Oproti projektu je odchýlka dva až tri centimetre, čo je vzhľadom na systém výstavby naozaj veľká presnosť,“ hovorí Gál. Problémom bolo dostať most do súčasnej polohy. Keď konštrukcia otáčala vážila 4,5-tisíc ton. 2 500 ton bolo na pevnom ložisku a zvyšok na súlodí zo štyroch lodí typu lichter. Otáčanie malo trvať tri dni.
Prvý deň plánovali nasúvať konštrukciu z montážnej polohy na súlodie, druhý deň malo byť samotné otočenie a na tretí deň sa malo zo súlodia nasúvať na pilier číslo desať v Dunaji.
„Prvá fáza išla relatívne dobre aj keď s jemným zdržaním, neskončili sme o šiestej večer, ale pracovalo sa až do polnoci,“ spomína si Gál. Na druhý deň išlo všetko podľa plánu a most úspešne otočili. „Dunaj bol tak nízko, že sme si z druhej strany museli pomáhať buldozérmi, nestačil iba prúd,“ dodáva. Najhoršia časť podľa neho prišla, keď sa konštrukcia nasúvala na pilier. „Odišli kĺzne teflóny, po ktorých sa to malo nasúvať a celá fáza netrvala jeden deň, ale štyri. Ako napotvoru ešte začal stúpať Dunaj a skončili sme tesne predtým ako sa dalo súlodie spod mosta vytiahnuť. To boli naozaj horúce chvíle. Povedal by som, že najhorúcejšie,“ opisuje Gál.
Konštrukcia váži asi 8-tisíc ton. Len pre porovnanie nový Starý most bude vážiť okolo 6 700 ton. Iba na zvary sa spotrebovalo 80 ton elektród. Ako si spomína Gál, obzvlášť komplikované to bolo v lete a najmä v oblúkoch. Cez obed tam teplota dosahovala aj 70 stupňov Celzia a zvárači museli pracovať.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Foto: Ivan Majerský, Pravda
V roku 2005 získal cenu európskej Asociácie oceľových konštrukcií a o rok neskôr cenu Americkej spoločnosti pre technické inžinierstvo OPAL Awards. Most inšpiroval aj susedných Maďarov. V meste Dunaújváros je vizuálne podobný diaľničný most.
Pravidelná údržba mosta je nevyhnutná dvakrát do roka. Potrebné je najmä čistiť kanalizáciu. Mesto v júli vyčistilo odvodňovacie žľaby a vymenilo žiarovky verejného osvetlenia lávok pre peších a cyklistov. Výťahy nefungujú a v pláne je ich oprava.
Technické parametre mosta Apollo
Celková dĺžka premostenia vrátane estakád: 854 m
Dĺžka hlavného mostného objektu: 517 m
Rozpätie oceľového oblúka: 231 m
Dĺžka oceľovej konštrukcie nad Dunajom: 294 m
Výška oblúka mosta: 36 m
Z histórie výstavby
17. 12. 2002 – položenie základného kameňa výstavby
02. 02. 2003 – oficiálny začiatok výstavby
21. 06. 2004 – betonáž posledného piliera v Dunaji
03. 09. 2004 – skončil sa presun hlavnej mostnej konštrukcie na pilier
17. 09. 2004 – hlavný mostný objekt sa začal nasúvať na súlodie pomocou lanových zdvihákov
30. 06. 2005 – mestské zastupiteľstvo na základe ankety rozhodlo o pomenovaní mosta na most Apollo
04. 09. 2005 – slávnostné otvorenie mosta