Podľa agentúry Frontex, ktorá má na starosti ochranu hraníc EÚ, do Grécka sa len v júli dostalo 49 550 migrantov. Balkánskou trasou sa na Slovensko dostane len malá časť nelegálnych migrantov, ktorí sa následne cez Česko presúvajú do Nemecka. Analytici však pripúšťajú, že časom sa môže tlak zvýšiť aj na Slovensko. Podľa bezpečnostného analytika Iva Samsona cieľom sú bohatšie krajiny, to však nebude trvať stále. „Keďže Západ je presýtený a už podnikol výrazné kroky na obmedzovanie imigrácie, tak Slovensko sa nevyhne tomu, že sa stane imigračnou krajinou napriek tomu, že ľudia tu nebudú chcieť zostať a budú sa snažiť dostať do západnej Európy,“ povedal Samson.
Skutočnosť, že Slovensko musí časom rátať s vyšším počtom migrantov, pripustil aj Peter Devínsky zo Slovenskej humanitnej rady. Podľa neho okolité krajiny nemajú kapacity, otvárajú nové tábory, preto je zatiaľ zvláštne, že Slovensko zostalo mimo hlavného prúdu. „Keď okolité krajiny prestanú situáciu zvládať, tak nevidím dôvod, prečo by migranti nekončili na Slovensku,“ podotkol Devínsky Situácia je pritom vážna len pár kilometrov od slovenských hraníc. Tento týždeň v stredu museli rakúske štátne železnice prerušiť dopravu smerom do Maďarska pri stanici Parndorf. Pri trati sa pohybovalo vyše 50 utečencov.
Kroky Macedónska povedú pravdepodobne k tomu, že sa utečenci budú viac sústreďovať na cestu cez Bulharsko.Ionannis Michaletos, Inštitút pre bezpečnostné a obranné štúdie v Aténach
Slovenská polícia v snahe zamedziť nelegálnej migrácii zvýšila podľa hovorkyne policajného prezídia Denisy Baloghovej kontroly vlakov, autobusov, ale kontroluje aj vytypované cesty a bývalé hraničné priechody s Maďarskom. Spoločne s maďarskou políciou hliadkuje v medzinárodných vlakoch, ktoré pokračujú do Nemecka. Frekvencia kontrol v nasledujúcich týždňoch ešte stúpne. Na Slovensku sa zatiaľ počet nelegálnych migrantov dramaticky nezvýšil. Za posledné tri týždne do 16. augusta polícia zadržala 221 nelegálnych migrantov Pochádzali zo Sýrie, Iraku, Afganistanu, Pakistanu, Iránu či Kazachstanu.
Čo sa deje, keď skončia v rukách polície? Zisťuje sa, či sú zaevidovaní v schengenskom informačnom systéme. Teda, či majú odobraté odtlačky, či boli zaregistrovaní v niektorej krajine EÚ, že vstúpili na jej územie. Ak boli napríklad zaregistrovaní v Maďarsku, tak sa vrátia späť do Maďarska. Ak by ich zadržali na slovensko-ukrajinských hraniciach, kde prvýkrát nelegálne vstúpili na územie EÚ, tak môžu u nás požiadať o azyl alebo sa v rámci readmisnej dohody s Ukrajinou vrátia späť na jej územie. Najdramatickejšia situácia na balkánskej trase je však na macedónsko-gréckej hranici. Macedónska polícia sa v sobotu snažila migrantov zastaviť granátmi so slzotvorným plynom. Tí sa zase pokúšali preraziť cez bezpečnostné jednotky. "Bežal som rýchlo a unikol som,“ povedal pre agentúru Reuters 18-ročný Muhammad Chalíd zo sýrskeho mesta Aleppo.
Balkánska migračná cesta
- Balkánska migračná cesta vedie z Turecka cez Grécko, Macedónsko, Srbsko a Maďarsko, odkiaľ sa migranti snažia dostať ďalej na Západ cez Rakúsko a potom do Nemecka.
- Táto trasa nie je nová. Podľa agentúry Frontex, ktorá má na starosti ochranu hraníc únie, časť tejto cesty využívajú aj migranti z balkánskych krajín.
- Balkánska cesta sa v posledných mesiacoch stala populárnejšou medzi utečencami z krajín Blízkeho východu či Afganistanu a Somálska. Jedným z dôvodom je fakt, že trasa je bezpečnejšia, ako plaviť sa napríklad z Líbye do Talianska.
- Podľa nepotvrdených informácií môže byť dôvodom aj to, že Turecko priviera oči na migrantmi, ktorí sa chcú dostať do Európy. Fakt však je, že Ankara už pre konflikt v Sýrii prichýlila dva milióny utečencov.
- Utečenci sa väčšinou dostávajú na lodiach z Turecka na niektorý z gréckych ostrovov. Ďalšiu trasu majú dobre zmapovanú, v čom im pomáhajú aj informácie na internete a skupiny na Facebooku.
Na hraničnom území medzi Gréckom a Macedónskom je momentálne približne tritisíc migrantov. Pri potýčkach s políciou bolo podľa organizácie Lekári bez hraníc zranených najmenej 10 ľudí. "Kroky Macedónska povedú pravdepodobne k tomu, že sa utečenci budú viac sústreďovať na cestu cez Bulharsko,“ reagoval Ionannis Michaletos, expert z Inštitútu pre bezpečnostné a obranné štúdie v Aténach. "Nárast migrantov na Balkáne je podľa všetkého daný aj tým, že Turecko neformálne priviera oči nad tými, ktorí sa snažia dostať do Európy,“ myslí si Michaletos.
V juhomacedónskom meste Gevgelija, odkiaľ odchádzajú vlaky na sever k hranici so Srbskom, si veľa ľudí vybudovalo na utečeneckej kríze živnosť. Podľa agentúry ČTK tam predávajú predražené potraviny. Jeden banán stojí jedno euro, dve eurá vyjde nabitie batérie do mobilného telefónu.
Utečencov, ktorým sa podarí z Macedónska uniknúť do Srbska, čaká zase ďalšia prekážka na srbsko-maďarských hraniciach. Budapešť sa ich príchodu bráni výstavbou plota dlhého 175 kilometrov. Je pravdepodobné, že utečenci sa snažia čo najskôr dostať na Západ ešte pred jeho dokončením. „Je to jasný odstrašujúci príklad. Také veci sa veľmi rýchlo roznášajú. V Maďarsku sa má do konca augusta plot dostavať, tak iste títo ľudia, ktorí sú v zúfalstve, budú tento plot obchádzať a budú sa dostávať aj na Slovensko,“ mieni analytik Samson.
S príchodom zimy by sa mala migrácia znížiť. Podľa Samsona v súčasnosti možno hovoriť o vrchole utečeneckej vlny, ktorá sa na jar budúceho roka opäť obnoví. „Nezdá sa totiž, že by sa africký kontinent a širší Stredný východ dostal z bludného kruhu. Nevidím veľa šancí, aby od budúceho roka znovu neprúdili státisíce utečencov do Európy. EÚ musí nájsť nejakú dôslednejšiu politiku, aby týchto ľudí podchytila napríklad v Afrike, ale nikto nevie ako,“ dodal analytik.