Vlani na Slovensku prišlo na svet podľa údajov Štatistického úradu vyše 55-tisíc detí. Z nich 40 percent tvoria tie, ktoré sa narodili mimo manželstva. Toto číslo narastá už od roku 2005, kedy počet týchto detí tvoril 26 percent z celkom narodených 54-tisíc. Podľa úradu tento trend poukazuje na to, že mimomanželská plodnosť je v slovenskej populácii fenoménom, ktorý sa začal akceptovať. Mladí ľudia začínajú mať záujem o nové modely spolužitia, v niektorých prípadoch ich k tomu núti nedostatok financií. Partnerstvo si vyberajú aj napriek tomu, že v ňom totiž čelia viacerým úradným prekážkam. To, čo manželom prináleží priamo zo zákona, si partneri musia medzi sebou ošetriť špeciálnou zmluvou či závetom. Ide napríklad o prípady dedičstva či majetkového vyrovnania.
"Ľudia majú skôr záujem o nové modely spolužitia, a nie o tie, ktoré sú už prekonané.Šarlota Pufflerová, Občan, demokracia a zodpovednosť
Stratégie a dôvody, prečo ľudia žijú „bez papiera“, sú podľa sociologičky Zuzany Kusej rôznorodé. „Niektorí skrátka len nemajú čas usporiadať túto výnimočnú udalosť. Povedia si, že raz si tú svadbu urobíme, ale nesilia to,“ dodala Kusá, podľa ktorej čísla svedčia aj o tom, že na Slovensku už nie je taký silný tlak tradičných predstáv, že dieťa sa musí narodiť do manželstva. „Susedia im už nepíšu na dvere, že žijú v hriechu, ako to bolo dakedy,“ pripomína minulosť.
Iným dôvodom sú peniaze. „V Banskobystrickom kraji je viac ako polovica detí mimo manželstva. Pre chudobnú tehotnú nie je žiadna opora zobrať si rovnako chudobného muža. Manželstvo by ju priviedlo skôr do väčšej biedy,“ mieni sociologička. Podľa nej je pre mladých racionálnejšie sa nezobrať, pretože na svadbu nemajú peniaze.
„Ľudia majú skôr záujem o nové modely spolužitia, a nie o tie, ktoré sú už v mnohom prekonané,“ vysvetľuje Šarlota Pufflerová, riaditeľka mimovládnej organizácie Občan, demokracia a zodpovednosť. Pripomína, že uplynulý rok sa do ústavy dostal pojem manželstva, ktorý sa práve naopak približuje zastaralému modelu miesto toho, aby sa vytváral nový, modernejší, ktorý by prihliadal aj na vývoj mimomanželskej plodnosti či na páry rovnakého pohlavia. „To spolužitie je samozrejme možné, ale mnohé veci si musia partneri ošetriť nejakou špecifickou zmluvou či dokonca závetom, pretože nevyplývajú zo zákona,“ zdôrazňuje riaditeľka.
Ústavnú ochranu manželstva presadilo KDH spolu so Smerom. Predsedníčka klubu Smer Jana Laššáková je presvedčená, že to bol dobrý krok. Odôvodňuje to tým, že Slovensko je konzervatívna krajina. Trend zvyšovania počtu mimomanželských detí je podľa nej na diskusiu. „Zrejme sa to zvrátiť nedá a možno sa ukázalo, že aj keď sme povýšili manželstvo ako zväzok muža a ženy do ústavy, život sa zákonom nedá riešiť,“ pripustila Laššáková.
To, že svet sa mení, priznávajú aj cirkvi, ktoré zastávajú model tradičnej rodiny. Podľa evanjelickej farárky Anny Polcovej až tretina rodičov, ktorí v bratislavskom Starom Meste, kde Polcová pôsobí, žiadajú o krst pre svoje dieťa, nežije v manželstve. „Narodenie dieťaťa dnes pre mnohých rodičov nie je dôvodom na uzavretie manželstva. K tomuto rozhodnutiu však väčšina z nich neskôr dospeje,“ myslí si farárka. Dôvod, prečo sa mladí pred oltár nehrnú, je podľa Polcovej často zraňujúca skúsenosť, ktorú nadobudli vo svojich pôvodných rodinách.
„A čo z toho budeme mať?“ Pýtajú sa mladí pri uvažovaní o manželstve podľa Martina Kramaru, hovorcu Konferencie biskupov Slovenska. „Manželstvo dnes vnímajú ako nevýhodnú a neistú investíciu, ktorá sa možno ‚nevyplatí‘,“ povedal Kramara, podľa ktorého by mal štát napomôcť tomu, aby sa ľudia nemuseli zaraziť pri prvej otázke manželstva.
Eva Balážová, prezidentka Asociácie komunálnych ekonómov Slovenska, si myslí, že je načase, aby legislatíva začala riešiť partnerské spolužitia. „A boli by jasnejšie aj vzťahy detí voči rodičom, ktorí nie sú v manželskom vzťahu,“ podotkla Balážová.
Napríklad, ak pár nie je zosobášený, dieťa preberá priezvisko len jedného z partnerov a druhý rodič musí v určitých situáciách dokazovať, že dieťa je jeho. Ide napríklad o zahraničné cesty alebo pri návšteve lekára. „Tým pádom aj ten podporný systém – v oblasti napríklad hypoték, stavebného sporenia je postavený viac-menej na manželstve,“ dodala ekonómka. Riešením by podľa nej bolo, keby sa partnerstvo druha a družky registrovalo. „Partnerstvá by sa mali minimálne registrovať, aby boli všetky práva dieťaťa také, ako pri manželskom spolužití,“ uviedla Balážová.
Rezorty práce a spravodlivosti, ktoré upravujú legislatívu týkajúcu sa rodín, naopak, tvrdia, že ľudí mimo zväzku manželstva naše zákony nediskriminujú. „Legislatíva v oblasti štátnych sociálnych dávok je univerzálna, smeruje v prvom rade k blahu dieťaťa, to znamená, že štátne dávky sa poskytujú bez ohľadu na skutočnosť, či je dieťa narodené rodičom v manželskom zväzku, alebo osamelému rodičovi,“ argumentuje ministerstvo práce.
Spravodlivosť zase argumentuje, že nedávno prešiel zákon o rodine rozsiahlou novelizáciou a jej hlavným menovateľom je záujem dieťaťa. Do platnosti vstúpi v januári 2016. „Deti narodené v manželstvách a mimo manželstva sú u nás rovnoprávne. Máme to zakotvené priamo v ústave. Potrebovali sme však v zákone o rodine vyjasniť, že keď sa narodí dieťa do manželstva, je jasne v zákone napísané, že aj starí rodičia si môžu uplatniť právo na styk s ním. Pri rodičoch nezosobášených to tak nebolo,“ priblížil Robert Dobrovodský zo sekcie legislatívy ministerstva spravodlivosti.
„Nesúhlasím s názorom, že už teraz máme všetko dostatočne legislatívne upravené. Ak to ministerstvo bude tvrdiť ďalej – namiesto uzákonenia nových alternatív pre spolužitie v rodine – bude toto percento mimomanželských detí ďalej narastať,“ reagovala Pufflerová. Podľa nej by sa mali partnerstvá registrovať podobne ako manželstvá. „Bolo by na mieste, keby sme mali aj nejaké alternatívy, za aký by som považovala inštitút Životného partnerstva. To, čo je teraz predstavený koncept LGBT komunity. Je vhodný pre všetky páry, ktoré chcú mať spolu usporiadané vzťahy, mať zväzok, ktorý je právne ukotvený, mať právne istoty vo veciach – okrem iných aj majetkových. V zásade však ide o rovnosť v napĺňaní vsetkých práv – a týka sa to i detí,“ pripomenula Pufflerová.
Aktivisti z 38 mimovládnych organizácií volajú popri inštitúte manželstva po vzniku životného partnerstva, ktorý je spoločným záujmom homosexuálov a heterosexuálov. Pred dvomi mesiacmi predstavili kampaň Životné partnerstvá a chcú voľnejšie pravidlá s jednoduchšími administratívnymi úkonmi. Štát by mal určiť vzájomné práva a povinnosti partnerov v rovnakom rozsahu ako v prípade manželstva. Momentálne sa snažia o to, aby tieto požiadavky pretlačili do legislatívy.