Tohtoročný Telekom Night Run sa nepobeží podľa pôvodného termínu 12. septembra, ale o deň neskôr. Pre posun sa rozhodli jeho organizátori po tom, čo sa dozvedeli, že športová akcia sa kryje s pochodom proti islamizácii. Po skúsenostiach z júna tohto roka, keď sa podobné zhromaždenie extrémistov zvrhlo do výtržností, ktoré narušili aj medzinárodné cyklistické preteky, nechceli riskovať bezpečnosť účastníkov behu.
„Bezpečnosť ľudí považujeme za prvoradú. Je to dosť veľký problém z hľadiska organizácie, ale keď to všetko mám dať na jednu stranu váh a na druhej strane mám prihliadať na to, že týmto znížim riziko potenciálnych problémov, tak to jednoznačne preváži všetky negatíva, ktoré presun spôsobil, či už administratívne, alebo informačné,“ konštatoval technický riaditeľ podujatia Jozef Pukalovič.
Podľa jeho slov sa na takomto riešení zhodli aj s ďalšími partnermi podujatia. Samospráva, dopravný podnik aj polícia im vyšli v ústrety. Napriek komplikáciám ešte bolo možné podľa Pukaloviča zmenu termínu zvládnuť. Jediné, čo sa už nepodarilo opraviť, sú medaily. Víťazi na nich budú mať pôvodný dátum. Pukalovič priznal, že oddialenie podujatia môže niektorých účastníkov odradiť.
Odborníčka na etnicitu a kultúru považuje rozhodnutie organizátorov za pochopiteľné. Domnieva sa však, že ustupovanie extrémizmu nie je z dlhodobého hľadiska dobrým signálom pre spoločnosť.
„Bežné občianske aktivity, ktoré sú dlhodobo plánované, zrazu musia v strachu pred niečím ustupovať, a to si myslím, že je zlý signál pre spoločnosť. Je to taká demonštrácia sily. Podľa mňa to veľmi ohrozuje sociálnu súdržnosť. Trochu nám začínajú extrémistické sily diktovať, ako máme fungovať,“ ozrejmila riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry Elena Gallová Kriglerová.
Zlyhali samosprávy?
Minister vnútra Robert Kaliňák označil presun behu za zlyhanie samosprávy. Podľa jeho názoru mala pochod odmietnuť. „To je športové podujatie, ktoré je v celej Bratislave, tým pádom mali jednotlivé mestské časti povedať jasne, že máme v tom čase spoločenské podujatie, a preto nie je možné v týchto miestach urobiť žiadne iné zhromaždenie,“ uviedol Kaliňák.
Bratislavská mestská časť Staré Mesto, ktorá oznámenie o pochode dostala a mohla ho zastaviť, ministrove obvinenia odmieta. Argumentuje tým, že 6. augusta sa obrátila listom na políciu, v ktorom ju žiadala o akékoľvek relevantné informácie na zákaz zhromaždenia. V odpovedi, ktorú mestská časť dostala o osem dní, sa okrem iného píše, že krajské policajné riaditeľstvo nemá žiadne informácie, ktoré by mestskej časti umožňovali pochod zakázať.
„V súčasnosti sme prijali už aj oznámenia o dvoch antipochodoch v rovnakom termíne. Posúdime ich v zákonnej lehote 72 hodín,“ pripomenula navyše hovorkyňa mestskej časti Staré Mesto Nora Gubková.
Bratislavské krajské riaditeľstvo tvrdí, že mestskú časť upozornilo, že pred júnovým zhromaždením a po ňom musela polícia viackrát zasahovať. Došlo k materiálnym škodám a zraneniu viacerých osôb. Z čoho je podľa hovorkyne Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Tatiany Kurucovej zrejmé, že počas podobného protestného zhromaždenia je vysoká pravdepodobnosť ďalších výtržností. „Polícia môže počas konania zhromaždenia zhromaždenie, ktoré bolo oznámené a nebolo zakázané, rozpustiť v prípade, ak na mieste nie je prítomný zástupca obce a zhromaždenie sa podstatne odchýlilo od oznámeného účelu takým spôsobom, že nastali okolnosti, ktoré by odôvodňovali jeho zákaz,“ dodala Kurucová.
Chýba legislatíva
Podľa Gubkovej sa mestská časť v minulosti dvakrát snažila zakázať extrémistický pochod. V oboch prípadoch však súd rozhodol, že nekonala v súlade so zákonom a porušila ústavné právo na zhromažďovanie organizátora.
Súčasný zákon upravujúci právo na zhromažďovanie nedáva obciam právomoc zakázať podujatia, ktoré by mohli vyústiť do extrémistických prejavov. Obec aj polícia môžu zakročiť len v prípade, ak sa podujatie odkloní od účelu, s ktorým bolo nahlásené. Teda až po tom, čo sa na zhromaždení začnú propagovať symboly, heslá či výroky zaváňajúce napríklad fašizmom či rasizmom. V tejto súvislosti odborník na extrémizmus Martin Kubík pripomína potrebu definovania extrémizmu aj v zákonoch. Samospráva však môže pochod presunúť do inej lokality.
Mestská časť po skúsenostiach z júna iniciovala stretnutie s rezortom vnútra ohľadom zmeny zákona o zhromažďovaní. Jej právne oddelenie vypracovalo návrhy. Za najdôležitejšie považuje tie, ktoré by obci alebo mestu umožnili posudzovať nielen účel, ale aj oznamovateľa zhromaždenia. Ministerstvo jej malo prisľúbiť, že k zmenách dôjde, nevedelo však spresniť, v akom časovom období.