Posledný augustový deň 1995 Kováčovo auto pri Svätom Jure blízko Bratislavy zastavili neznámi páchatelia. Vytiahli ho z auta, nasilu doňho naliali fľašu whisky. Prezidentovho syna našla rakúska polícia v Hainburgu. Po prepustení z nemocnice ho rakúske orgány zadržali v súvislosti s medzinárodným zatykačom, ktorý na neho pre podozrenie z podvodu vydali v Nemecku. Už v začiatkoch vyšetrovania sa objavili výpovede svedkov, že za únosom bola Slovenská informačná služba (SIS), ktorú vtedy viedol Ivana Lexa, nominant HZDS. Podľa bezpečnostného analytika Milana Žitného nepotrestaním únosu sa do spoločnosti vyslal signál, že takéto darebáctva sa prepečú.
Amnestia Vladimíra Mečiara zastavila možnosť, aby o kauze rozhodol súd. Čo to vypovedá o právnom štáte?
Jedna vec je právny štát a druhá politická vôľa. Bolo veľa pokusov najmä z iniciatívy KDH amnestie ústavným zákonom odstrániť. Keďže došlo k trestnému činu, ktorý by nemal byť amnestovaný, tak táto prekážka by sa mala odstrániť. Už len preto, aby mohol byť spravodlivý proces.
Právnici tvrdia, že amnestia je nezrušiteľná. Nie sú prípady, keď je spravodlivosť dôležitejšia?
Jeden názor, že je nezrušiteľná, hovorí premiér Fico. Počul som aj opačný názor od ústavných právnikov, že je zrušiteľná. Preto je to vec politickej vôle. Tým, že únos zostal v nepotrestanej rovine, do spoločnosti sa vyslal signál, že takéto darebáctva sa prepečú.
Je predpoklad, že poslanci raz amnestiu zrušia?
Vzhľadom na politické pomery na Slovensku môžeme predpokladať, že najbližších desať rokov sa tak nestane. O desať rokov už tu možno nebudú tí, ktorí by návrh na zrušenie amnestií predkladali. Ďalšie generácie to už nemusí zaujímať. Nemajú s kauzou žiadny priamy kontakt a nič im nebude hovoriť.
Stačí len morálne odsúdenie únosu?
Páchatelia mali byť postavení pred súd už len preto, aby sa odstránili pochybnosti. Otvorila by sa tak cesta k jasnému rozhodnutiu. Strach zo strany páchateľov tohto činu je stále veľmi silný. Možno už len tým, že by sa všetko začalo na súde preberať. Svedectvá, zvukové záznamy.
Únos mal viesť k zdiskreditovaniu prezidenta Michala Kováča a k jeho odstúpeniu. Dá sa povedať, že organizátori únosu sa prerátali.
Nepochybne. Prezident sa nezosypal a neodstúpil. Celá tá akcia bola mimoriadne zbabraná. Hneď na druhý deň sa vedelo, že za únosom bola SIS-ka. Pamätám sa, že mi volal jeden pracovník bezpečnostných štruktúr štátu, aby som k nemu prišiel, a povedal mi, že celý čas bol na hraničnom priechode Milan Lovich, takže má v tom prsty SIS. Od toho momentu sa páchatelia usilovali iba o jedno. Aby sa to nevyšetrovalo. Z Policajného zboru musel odísť Jozef Šátek, ktorý bol v tom čase krajským riaditeľom úradu vyšetrovania. Odišli vyšetrovatelia kauzy Jaroslav Šimunič, Peter Vačok. To znamená, že druhá strana v tom momente ťahala za kratší koniec a snažila sa zabrániť vyšetrovaniu. Prezident mal vtedy veľkú podporu vo verejnosti a aj toto zohralo veľkú úlohu.
Už v septembri 1995 účasť SIS na únose potvrdil Oskar Fegyveres, ktorý pracoval pre SIS v sledovačke. Ako dôležité bolo jeho svedectvo?
V tej chvíli išlo kľúčové svedectvo, pretože to povedal priamo účastník akcie. Pamätám sa, keď mi Oskar rozprával, a aj jeho vtedajšia partnerka Adriana, ako ho jej otec, ktorý bol v tom čase funkcionárom SIS, presviedčal, aby výpoveď stiahol. Hrozila ešte jedna výpoveď, ktorá by bola ešte nebezpečnejšia. Vyšší krajinský súd vo Viedni, keď prepúšťal Michala Kováča ml. z väzby, v prepúšťacom rozsudku konštatoval, že sa na tomto akte podieľali slovenské štátne orgány. Táto veta sa opierala o výpoveď vysokopostaveného príslušníka rakúskych bezpečnostných štruktúr E. Z. pred rakúskymi orgánmi. Toho totiž kontaktovali naši vysokí predstavitelia SIS-ky. Požiadali ho o súčinnosť na 30. a 31. augusta, že slovenská strana bude nacvičovať akciu boja proti terorizmu a potrebovali by, aby isté vozidlá mohli cez tri hraničné priechody, Kittsee, Berg a Moravský Sv. Ján – Hohenau prechádzať bez komplikácií. Dotyčný rakúsky funkcionár polície súhlasil. Dodali mu zoznamy vozidiel. Keď funkcionár dostal zvodku a zistil, čo sa stalo v Hainburgu, dostal podozrenie. Zobral zoznam vozidiel a našiel tam vozidlo Michala Kováča ml. Mám kópiu rakúskeho vyšetrovacieho spisu asi po siedmy deň vyšetrovania a uvádza sa v ňom, že na dva dni, 30. a 31. augusta, boli na týchto priechodoch kontrolné dni. To bolo na žiadosť našich orgánov.
Len pár mesiacov po únose vybuchlo auto s Róbertom Remiášom, ktorý zabezpečoval spojenie s okolitým svetom pre Fegyveresa, ktorý sa skrýval v zahraničí. Niet pochýb, že Remiáš zahynul v súvislosti s únosom?
Ja o tom nepochybujem z viacerých dôvodov. V deň Remiášovej smrti vydalo ministerstvo vnútra oficiálnu správu a hovorí sa v nej, že s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k poruche na splynovacom zariadení. Pritom ešte nebola k dispozícii žiadna expertíza. Bola tam tiež poznámka, že Remiáš bol známy tým, že sa pohyboval medzi zlodejmi áut, čo malo slúžiť na odpútanie pozornosti od únosu. Nepochybujem o tom aj preto, lebo riaditeľ kontrarozviedky SIS Svěchota sa snažil zaradiť do kontaktu s Fegyveresom dvoch ľudí, ktorých mali z SIS pod kontrolou z bratislavskej umeleckej scény, a tí aj potom s Oskarom kontakt udržiavali. Bolo silné podozrenie, že oni sú tí, čo Svěchotu informujú o pohybe Fegyveresa. Tieto dve okolnosti sú ťažko vyvrátiteľné, preto neverím, že išlo o prácu nejakej inej strany. Navyše v blízkosti výbuchu sa nachádzal v aute Tibor Pápay, okrem vozidla SIS. Pápayova prítomnosť bola takisto len pre to, aby si ľudia mysleli, že s tým má niečo podsvetie.
Vtedajšia SIS získala nálepku štátnej organizácie, ktorá pôsobila proti vlastným občanom, politikom, novinárom, kňazom. Nebolo lepšie ju počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu zrušiť a vybudovať novú tajnú službu?
Nikdy nie je dobré zrušiť nejaký bezpečnostný útvar štátu a začať stavať nový na zelenej lúke. Bez ohľadu na to, že sa nejaká časť podieľala na zločinnej činnosti, služba uskutočňuje konkrétne úlohy dôležité pre štát. V službe pracuje veľa ľudí, ktorí majú poznatky. Keby všetkých vyhodili, to je akoby sa vyhodil von oknom všetok poznatkový aparát a skúsenosti. Služba má aj svoje zahraničné úlohy, to tiež nejde zrušiť, a musí byť kontinuita. Za pochodu však službu možno meniť.
Tento čin štátneho teroru poznačil politiku aj spoločnosť. Uvedomovali si plánovači únosu, aké môžu byť dôsledky tohto činu?
Evidentne nie. Na stretnutí šéfov tajných služieb ešte pred únosom v roku 1995 sa ktosi riaditeľa SIS Lexu spýtal, čo konflikt medzi prezidentom a predsedom vlády znamená a ako sa to skončí. Lexa mal odpovedať, nemusíte nad tým špekulovať, máme to pod kontrolou. Nebolo jasné, či myslí HZDS, alebo službu. Oni si vôbec neuvedomovali, do čoho idú a čo to bude znamenať. Brali to ako takú „klukovinu“, výtržnosť, ktorá s niekým zatrasie.