Milan Nič, riaditeľ Inštitútu pre stredoeurópsku politiku (CEPI)
„V rámci EÚ musí byť vytvorený istý mechanizmus pre permanentné prerozdelenie utečencov. Výsledkom budú komplexné otázky, ktoré sme ešte neriešili, vrátane spôsobov, ako motivovať alebo donútiť azylantov, aby zostali v určitých krajinách EÚ, napriek tomu, že si to neželajú. Integrácia utečencov bude nerovnomerný proces v rámci krajín únie.
Nezáleží ani tak na ich počtoch, ale na tom, ako sú spoločnosti otvorené a na úrovni populistickej politiky. Krajiny visegrádskej štvorky už nemôžu dlhšie ignorovať túto výzvu. No namiesto toho, aby pozície štátov strednej Európy boli len kritizované, je potrebné ich povzbudiť v tom, aby sa adaptovali.“
Carolin Rügerová, profesorka európskych a medzinárodných vzťahov, Univerzita Juliusa Maximilainsa vo Würzburgu
„Z utečeneckej krízy sa Európska únia môže v mnohom poučiť. Sú to dôležité otázky týkajúce sa ľudských práv, základných slobôd, solidarity či národných záujmov. Chcela by som však zdôrazniť inú skutočnosť. V tejto tragickej situácii je druhoradá, ale je dôležitá.
Tak ako v prípade dlhovej krízy je aj problém s utečencami nielen záležitosťou debát politických elít, ale aj širšej verejnosti. Svedčí o tom nekonečné množstvo občianskych iniciatív, ako aj reakcie v médiách a na sociálnych sieťach. Diskusia o utečeneckej kríze je vnímaná ako debata o európskom probléme. Takže, čo vidíme? Voil: Toto je tá európska verejná sféra, ktorú tak dlho hľadáme.“
Roman Geordimos, expert na globálnu politiku, univerzita v Bournemouthe
„Kríza je obrovskou výzvou a zároveň príležitosťou pre Európsku úniu. Mnohí kritici vyčítali EÚ, ako dosiaľ riešila vzniknutú situáciu. Kríze venuje svet pozornosť. Vzhľadom na to, aké reakcie sme na ňu videli v európskych inštitúciách a členských štátoch, tak sa dá povedať, že nepostupovali ani dostatočne rýchlo, ani radikálne. Musíme si uvedomiť, že tisíce a tisíce utečencov prúdili do Európy za posledné roky, a najmä teraz.
Viaceré krajiny, s výnimkou Libanonu, urobili veľmi málo preto, aby sa zodpovedne podieľali na riešení krízy. Majú pritom na nej geopolitický podiel a mali by riešiť vzniknutú humanitárnu situáciu. EÚ však bola posledné roky zaujatá dlhovou krízou, a to odvádzalo pozornosť od debaty o posilnení inštitúcií únie a od toho, ako by mali vyzerať rozhodovacie procesy.
Najmä v časoch krízy. Za posledné dni sme videli v Európe bezprecedentnú ukážku občianskej mobilizácie. Lídri EÚ by mali tento politický kapitál využiť. Len prostredníctvom ďalšej integrácie, zdieľanej zodpovednosti v rámci únie a mobilizácie verejnosti sa môžeme pohnúť dopredu.“
Doreen Allerkampová, Centrum pre európsky sociálny výskum, Mannheimská univerzita
„Európska únia je dobre vybavená na to, aby mohla riešiť túto krízu, aj ďalšie. Je to jednoducho otázka politickej vôle. Tú je potrebné pretaviť do kompromisu, ktorý sa musí zrodiť na zodpovedajúcom politickom fóre v Európskej rade. Bude to chaotické, politicky náročné a pre mnohých nedostatočné. Lenže takto to vyzerá, keď je do rozhodovania zapojených veľa hráčov.
Je to už takmer klišé, ale je historickým faktom, že EÚ rástla a bude rásť napriek výzvam, ktorým čelí. Únia je politickým projektom, ktorý sa stále vyvíja. Je celkom možné, že nikdy nebude ukončený. Vždy totiž budú existovať nejaké problémy, ktorými sa budeme musieť zaoberať. A kompromisy, ktoré prijmeme, budú mať vplyv na fungovanie inštitúcií.“