Vzhľadom na to, že cez tieto územia prúdi čoraz viac ľudí aj na Slovensko, nie je vylúčené, že by sa nákaza mohla objaviť aj u nás. Hlavný hygienik preto vyzval regionálne úrady, aby zvýšili ostražitosť.
Zástupkyňa regionálneho hygienika v Humennom Janka Lesňáková povedala, že hlavným problémom je veľmi nízka zaočkovanosť detí proti obrne na Ukrajine. „Majú iba 14-percentnú, čo je veľmi rizikové pre ochranu širokej populácie,“ dodala. Na Slovensku sa táto choroba nevyskytla od roku 1960, odvtedy sa začalo s povinným očkovaním.
Detská obrna je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré môže spôsobiť celoživotné ochrnutie aj smrť. Ohrozené sú najmä deti, ktoré boli čiastočne očkované alebo neboli očkované vôbec.
Hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast Martin Olej poukazuje, že táto situácia je pre lekárov úplne nová. „Naša generácia pediatrov sa s týmto ochorením nestretávala. Keďže aj u nás zaočkovanosť klesá, musíme spozornieť a veľmi pozorne vnímať pacientov,“ reagoval Olej.
Regionálne úrady verejného zdravotníctva v okresoch na východnom Slovensku upozornili všetkých všeobecných lekárov pre deti aj dospelých, pohotovostné ambulancie aj nemocnice. „Lekárov sme požiadali o spoluprácu v takom zmysle, aby zintenzívnili a viac dbali na sledovanie akútnych chabých obŕn, čiastočných ochrnutí, ktoré by mohli napodobňovať detskú obrnu,“ vysvetlila regionálna hygienička v Michalovciach Janka Stašková.
Lekári by pri podozrení mali urobiť odber stolice, ktorá je určujúca pre vírus. Hygienici by tiež mali naďalej pokračovať v očkovaní a preočkovávaní. V okresoch Michalovce a Sobrance majú vysokú zaočkovanosť, takmer 100-percentnú.
Zvlášť citlivý je však Trebišovský okres, kde sa nachádza Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. Okrem toho v okrese majú nižšiu zaočkovanosť, a to 96-percentnú, čo sa blíži k rizikovej hranici, keď už prestáva pôsobiť kolektívna imunita. Regionálna hygienička Terézia Konevičová povedala, že v súvislosti s výskytom obrny v susednej krajine posilnili epidemiologický monitoring. Zdravotný stav azylantov v Sečovciach podľa nej kontrolujú. Základné očkovanie proti detskej obrne prebieha, keď má dieťa tri mesiace, potom päť a jedenásť mesiacov. Preočkováva sa v šiestom roku života a v trinástom. Viac preočkovaní nie je potrebné.
Martina Merková z Úradu verejného zdravotníctva zdôraznila, že za posledný rok zaočkovanosť proti detskej obrne klesla na Slovensku na 96,8 percenta. Dôvodom je to, že ho odmietajú rodičia. Argumentujú škodlivosťou očkovacích látok, podľa nich sú v nich toxické látky, poukazujú na nežiaduce účinky očkovania. V minulom roku úrad uložil 369 pokút za odmietnutie povinného očkovania vo výške 28 234 eur.
Epidemiológovia tvrdia, že pri dnešnej migrácii obyvateľstva by ľahko mohlo dôjsť k zavlečeniu detskej obrny na Slovensko, a preto je stále potrebné plošné povinné očkovanie proti nej. „Ak sa bude očkovanie v populácii znižovať, ako epidemiológ sa výsostne obávam, že by sa tu mohli objaviť aj ďalšie ochorenia, okrem obrny sú to aj osýpky,“ varuje Stašková.
Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť pripomína, že ochrana očkovaním nebude fungovať, ak zaočkovanosť populácie klesne pod hranicu 95 percent. Za súčasným poklesom vidia hlavne aktivity antivakcinačného hnutia. „Kým doteraz bola nezaočkovaná časť populácie chránená ochranným štítom očkovaných, pri poklese zaočkovanosti už tento štít fungovať nebude,“ uviedla spoločnosť.
Vírus obrny sa do tela dostáva cez ústa, u detí je to prstami rúk, cez chytanie rôznych predmetov, na ktorých môže prežívať. Môže ísť o hračky, kľučky, rúčky nákupných košíkov, ale aj potraviny. Inkubačná lehota je pomerne krátka, jeden až dva týždne. Spočiatku sa choroba podobá na chrípku, človek má bolesti hlavy, teploty či stráca chuť do jedla. V ďalšej fáze nastupuje ochrnutie. „Postihnutie nervového systému môže byť na rôznych úrovniach, môže byť mierne, ale aj trvalé ochrnutie a aj smrť,“ dodal Olej s tým, že zákernosť ochorenia spočíva v tom, že u niektorých môže prebehnúť bez príznakov.