„Európska únia prestala byť bezpečnou zónou, ako sme ju vnímali dlhé desaťročia,“ povedal v parlamentnej rozprave Fico. Ukázalo sa, že EÚ nedokáže ochrániť svoje hranice, čím Európa podľa predsedu vlády stráca svoju prestíž, pretože nedokáže presadzovať svoje pravidlá. Premiér rovnako upozornil, že vlny migrantov môžu zmeniť politickú mapu v krajinách EÚ, keď proeurópske elity môžu byť vystriedané populistickými a xenofóbnymi zoskupeniami. Ďalšiu hlbokú politickú krízu v únii si Fico neželá.
Ak únia schváli kvóty napriek odporu menších štátov, vláda SR podľa premiéra s kvótami súhlasiť nebude. „Nie je možné nanucovať suverénnym štátom, koho a za akých podmienok musia rešpektovať na svojom území,“ vysvetlil Fico. Slovensku podľa premiéra nikto nemôže nanucovať, čo má alebo nemá robiť. Slovensko v prípade zavedenia kvót podnikne viaceré bezpečnostné opatrenia.
Predseda Smeru zopakoval, že 90 percent migrantov sú ekonomickí migranti. Ľuďom ohrozeným pred vojnou musí Slovensko podľa Fica ukázať solidaritu a pomôcť im, ekonomickí migranti by mali byť vracaní do domovských krajín. Opozícii sa Fico poďakoval za podporu a odmietnutie kvót ako nereálneho opatrenia, ktoré nerieši problém migrantov. Národným záujmom SR zostáva zachovanie slobodného pohybu osôb a integrácie.
Buďme sebavedomejší, vyzval Bugár poslancov
Slovensko prepáslo šancu prijať dobrovoľne 700 utečencov. Stratili sme tak argument, ktorým by sme dokázali, že utečenci na Slovensku nechcú ostať a prišli sme tak aj o výhodnejšiu vyjednávaciu pozíciu. Uviedol to predseda Mosta-Híd Béla Bugár.
„Som príslušníkom menšiny, preto citlivejšie vnímam prejavy netolerancie, obzvlášť, ak sa dejú bez racionálneho základu,“ uviedol Bugár. Ako dodal, o tejto téme je veľmi ťažké diskutovať bez emócií. „Keď stratíme ľudskosť, stratíme všetko,“ povedal.
Bugár sa takisto venoval aj bezpečnostnej problematike súvisiacej s migráciou. Myslí si, že by sme viac mali veriť bezpečnostným orgánom SR. „Máme prísne azylové konanie, ktoré by odhalilo tých, ktorí tu nemajú ostať,“ povedal. Vláda podľa neho nezvládla komunikáciu s občanmi. „Strašiť bezpečnostným rizikom, spájať utečencov s teroristami, to vyvoláva v občanoch strach. Potom ich žiadať, aby ich čo i len dočasne prijali, je trúfalé,“ myslí si Bugár.
Zároveň skonštatoval, že o niekoľko mesiacov budeme predsedať Rade Európskej únie a pravdepodobne budeme musieť riešiť túto problematiku. „Ako? Kto nás bude brať vážne?“ pýtal sa Bugár. Takisto pripomenul, že naše členstvo v Európskej únii znamená, že kríze čelíme aj my. „Musíme prejaviť empatiu s rozumom,“ zdôraznil.
Bugár pripomenul aj to, že v minulosti zo Slovenska utekali ľudia do západných krajín. „Som presvedčený, že aj našim občanom treba pripomínať, že západné krajiny zažili exodus našich, ale aj maďarských či poľských občanov. Nikto ich nenazval komunistickými agentmi a poslal späť,“ uviedol Bugár. Vyzval, aby politici nestrašili občanov, lebo strach je živnou pôdou extrémizmu, a aby namiesto toho priniesli zodpovedné návrhy, ktoré neohrozia Slovensko, ale ani Európu. „Buďme teda sebavedomejší a dokážme, že vieme prekladať riešenia, ktoré z Dublinského dohovoru urobia Bratislavský,“ uzavrel Bugár.
Sme za udržateľné riešenie migračnej krízy, povedal Lajčák
Slovensko je za komplexné a udržateľné riešenie migračnej krízy, ktorej momentálne čelí Európa. Táto kríza má však mnoho aspektov, napríklad sociálny, ekonomický či bezpečnostný, a preto táto bezprecedentná kríza nemôže byť riešená administratívne a direktívne. Vyhlásil to dnes minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák v parlamente, ktorý o migrančej kríze rokuje.
Lajčák poslancom pripomenul stanovisko Slovenska, teda že sme proti kvótam, sme však pripravení ponúknuť materiálnu, technickú, personálnu či finančnú pomoc. Uviedol, že Slovensko by síce mohlo prijať navrhnuté kvóty, ale sme si vedomí, že utečenci by do niekoľkých týždňov odišli. Išlo by podľa neho o „falošnú solidaritu“. Ako dodal, tento rok o azyl na Slovensku požiadalo 130 ľudí, ostalo ich tu však len 28. Zároveň zo všetkých, ktorým Slovensko udelilo azyl, tu ostalo žiť len 26 percent.
Ministra mrzí, že dlhé mesiace sa diskusia viedla len o kvótach. Tie podľa neho neriešia lepšie zabezpečenie vonkajšej hranice ani nepomôžu v boji proti pašerákom. Ako uviedol, o návrhoch na riešenie krízy sa začalo diskutovať len nedávno, napríklad v piatok v Prahe na stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín Visegrádskej štvorky, Nemecka a Luxemburska. Takisto o komplexných riešeniach ako ochrana hraníc, zriadenie tzv. hot-spots hovorili ministri vnútra v pondelok.
Lajčák poslancom takisto vysvetlil, prečo Slovensko žiada zvolanie mimoriadneho summitu lídrov európskej dvadsaťosmičky. Tvrdí, že Európska únia doteraz vždy bola schopná nájsť riešenie, s ktorým sa členské štáty dokázali stotožniť, alebo aspoň s ním žiť. Ako priznal, osobne sa považuje za eurooptimistu a myslí si, že EÚ zmenila Slovensko k lepšiemu, čo je inšpiráciou aj pre iné krajiny. Preto stojí bojovať za to, aby Európska únia ostala Európskou úniou a nenanucovala riešenia administratívnym spôsobom.
Lajčák takisto upozornil na to, že ak EÚ nenájde racionálne a udržateľné riešenie, môže narásť extrémizmus a rasizmus. Pýta sa však, či niekoho zaujíma, aký je názor utečencov na kvóty a ako bude niekto, kto s návrhom kvót prišiel, vyberať utečencov, ktorý by mali ísť na Slovensko. „Mal by ich vyberať ten, kto pozná túto krajinu, jej možnosti, a to nie je EÚ, ale vláda SR,“ povedal poslancom. Zároveň dodal, že by sme mali počkať, ako bude v praxi fungovať prerozdelenie 40 000 utečencov. „Nenechajme EÚ rozdeliť na koncepte, ktorý v praxi ešte neprešiel,“ vyzval Lajčák.