Zatiaľ čo niektoré ambulancie riešia situáciu po vyradení tohto poplatku v prospech pacienta, iné si našli cestu, ako si zmarený zisk od pacientov vykompenzovať. Spoplatnili napríklad konzultačné hodiny alebo edukáciu.
Košická nemocnica zavádza od novembra nový internetový systém, ktorého cieľom je skrátiť čakanie pacientov. Umožní im objednať sa na jednotlivé vyšetrenia z domu a po príchode do nemocnice budú presne vedieť, kedy sú na rade. Podobný model funguje od začiatku septembra aj v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave. Pochvaľujú si ho nielen lekári, ale aj pacienti.
Takéto ústretové opatrenia sú však viac výnimkou ako pravidlom. Niektoré ambulancie po zrušení poplatku za prednosť si spoplatnili nové výkony. Pacienti tak platia za takzvanú edukáciu, keď im lekári vysvetlia, ako postupovať napríklad pri jednotlivých diétach, či za takzvané konzultačné hodiny. Kým za objednanie na čas ľudia dali najviac 10 eur, ceny za nové špeciálne výkony, ako ich lekári nazývajú, sa môžu vyšplhať vyššie.
„Aj právnici konzultujú za 50 až 100 eur na hodinu. Prečo by to mali robiť lekári zadarmo?“ pýta sa prezident Slovenskej lekárskej únie špecialistov Andrej Janco. „Nebudeme robiť zadarmo a samozrejme, že si kompenzujeme ušlé zisky od poisťovní a hľadáme iné cesty, ale neporušujeme zákon. Poplatky za prednostné ošetrenie nevyberáme. Robíme iné výkony, o ktoré ale pacienti požiadajú,“ dodal.
Tvrdí, že ak poisťovne zaplatia lekárom za všetky výkony, v takom prípade od pacientov nebudú chcieť ani halier. Na otázku, prečo si to majú odskákať pacienti, reagoval: „Komu platia pacienti? Lekárom či poisťovni? Nech si to riešia s poisťovňou.“
Poplatok za prednostné vyšetrenie zrušil parlament vo februári. Ambulancie, ktorým ordinačné hodiny schválila župa, ich mohli vyberať až do konca júna. Vyradenie poplatku vyvolalo nielen nevôľu lekárov, ale aj niektorých pacientov. Najmä tých zamestnaných. Tí si totiž radšej priplatili, aby nemuseli namiesto práce čakať v rade.
Novelu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá zrušila poplatok, napadol prezident Andrej Kiska druhýkrát na Ústavnom súde. Súčasne podal aj návrh na pozastavenie jeho účinnosti, kým súd vo veci nerozhodne. Prvé Kiskovo veto v marci parlament prelomil.
„Namiesto zákonom zakázaných poplatkov poskytovatelia zdravotnej starostlivosti prichádzajú s inými úhradami – a musím, žiaľ, konštatovať, že pri niektorých človeku zostáva rozum stáť,“ zdôvodnil včera prezident svoje rozhodnutie. Lekári pýtajú peniaze napríklad za nespolupracujúce dieťa alebo ak sa pacienti nedostavia na objednané vyšetrenie.
Prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor hovorí, že pri ambulanciách nie je možné objednávať ľudí na presný čas. „Ak slovenský pacient navštívi lekára 13-krát ročne, fínsky napríklad štyrikrát a nemecký sedemkrát, pri súčasnom počte lekárov vznikajú čakacie časy,“ argumentuje Pásztor, podľa ktorého každý výkon, ktorý lekári dnes robia, je na žiadosť pacienta.
Nový systém, ktorý zavádza košická detská nemocnica, dokazuje, že sa to dá. Na projekt objednávania cez internet jej však prispel štát. Fungovať by mal od novembra. Pacient sa musí najprv cez internet alebo osobne zaregistrovať. "Na základe objednania bude pacientovi pridelená osobná kartička s číslom.
Systém priradí poradové číslo pacientovi automaticky a o čase, kedy sa dostane k lekárovi, bude informovaný hneď na internetovej stránke, ale informácie dostane aj na monitoroch rozmiestnených v nemocnici," opisuje riaditeľka košickej nemocnice Ingrid Urbančíková. Ministerstvo zdravotníctva na to vyčlenilo 900-tisíc eur, časť z tejto sumy pôjde aj na rekonštrukciu nemocničných priestorov. Podobný model bude aj v Detskej fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici.
Zatiaľ nemocnica v Košiciach funguje podľa starého modelu. Poradie pacientov sa určuje podľa ich príchodu do čakárne. Po zrušení poplatkov za prednostné ošetrenie sa čakárne začali plniť, rodič často nevedel ani len odhadnúť približný čas, kedy sa s dieťaťom k lekárovi dostane. Pre deti to často býval problém. „Detský pacient je špecifický a dlhé čakanie zvyšuje u neho stres,“ zdôraznila Urbančíková.