To, že ľudia boli v tomto roku pri výbere dovolenky opatrnejší, dokazuje aj počet registrácií pri vycestovaní do cudziny na ministerstve zahraničných vecí. „V porovnaní s minulým rokom cestovalo do Tuniska výrazne menej slovenských turistov. Ostatné cestovky z tohto poklesu profitovali a lepšie sa im predávali zájazdy do Turecka či do Grécka,“ potvrdil Stanislav Macko, prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr.
Celkový počet slovenských dovolenkárov v zahraničí bol porovnateľný s predošlými rokmi. Presné čísla však nie sú známe. Na vývoj turistickej sezóny mali dosah predovšetkým udalosti, ktoré dokázali ovplyvniť ľudí pri výbere dovolenky. „Tohtoročná sezóna bola výnimočná najmä globálnym prostredím, či už hovoríme o teroristických útokoch, alebo veľkej migračnej vlne,“ povedal Vladimír Jakabčin, riaditeľ konzulárneho odboru ministerstva zahraničia.
V prípade možného ohrozenia bezpečnosti vydáva ministerstvo cestovné odporúčania, ktoré majú občanov upozorniť na možné komplikácie súvisiace s pobytom v zahraničí. Ďalej je už na samotnom zvážení ľudí, či do takejto krajiny vycestujú, alebo nie. V toto leto vydal rezort zahraničia druhý stupeň varovania zo štyroch pre Tunisko a Turecko. V tuniskom letovisku Súsa zastrelil útočník na pláži 38 zahraničných turistov. Výstraha sa týkala aj Turecka na turecko-sýrskej a turecko-irackej hranici.
Lietame viac z Viedne
Slováci častejšie využívajú služby zahraničných letísk ako domácich. Vyplýva to zo štatistík predajcu leteniek Pelikan. Situácia sa zatiaľ obracia len v prípade nízkonákladových spoločností, keď percentuálne najviac odletov Slovákov je z Bratislavy. Hlavným dôvodom letiskovej turistiky sú lepšie služby, vyšší počet prepravcov alebo možnosť cestovať do destinácií, ktoré sú z našich letísk nedosiahnuteľné.
„Cestujúci, ktorí využívajú pravidelné lety, odlietajú prevažne z medzinárodného letiska Schwechat pri Viedni,“ uvádza predajca leteniek Student Agency. Jej tvrdenia potvrdzuje aj Pelikan.
Kým na viedenskom letisku sa začína 44 % letov Slovákov, na druhom mieste skončila s 22 % Bratislava. Druhé najväčšie domáce letisko v Košiciach skončilo s 2 % až na piatom mieste. Predbehli ho Budapešť a Praha.
Pri využití služieb nízkonákladového dopravcu 44 % Slovákov odlieta z bratislavského letiska. Letiská v Košiciach a v Poprade si medzi sebou delia 6 až 7 % odletov. Najčastejšie využívame lacné letenky na Britské ostrovy, do Paríža, Bruselu alebo Malagy. Student Agency tvrdí, že na druhom mieste v popularite letísk je pre Slovákov Budapešť a na treťom Viedeň. (mm)
„Každé cestovné odporúčanie, ktoré vydávame, obsahuje tiež povinnú formulku o tom, že ľudia majú pred odchodom do zahraničia možnosť dobrovoľnej registrácie pohybu. Ich počet v tomto roku rapídne vzrástol,“ dopĺňa Jakabčin. Kým vlani sa prostredníctvom aplikácie registrovalo na stránke ministerstva 17-tisíc osôb, ich počet od začiatku tohto roka stúpol na rekordných takmer 53-tisíc. Najviac turistov dalo o svojich cestovateľských plánoch vedieť v prípade dovolenky do Turecka, Egypta a Grécka, ale aj Chorvátska a Talianska.
„Ľudia sa aktívnejšie začali registrovať začiatkom tohto leta. Len v čase útokov v Tunisku bolo v našom systéme zaregistrovaných už 30-tisíc občanov,“ spresnil Jakabčin. Tohtoročnú letnú sezónu podľa neho charakterizovalo preskupenie destinácií. Ľudia dali pred rizikovými krajinami prednosť bezpečnejším, ako je Chorvátsko či Grécko.
Z údajov rezortu zahraničia však vyplýva, že hoci boli Slováci opatrnejší pred cestou, na samotnej dovolenke to už neplatilo. Počas letnej turistickej sezóny zomrelo v zahraničí 174 Slovákov. „V tomto roku evidujeme viac stratených dokladov aj viac zranení,“ hovorí Jakabčin. O vydanie náhradného cestovného dokladu požiadalo v mesiacoch jún až august 763 Slovákov.
Riaditeľ konzulárneho odboru však upozorňuje, že takúto formu dokladu si nehodno zamieňať s klasickým cestovným pasom či občianskym preukazom. „Náhradná forma dokladu totiž neslúži ľuďom na cestovanie, ale na bezpečný návrat domov,“ hovorí. V prvom polroku tohto roka dovolenkovalo doma až 1,16 milióna obyvateľov Slovenska, čo je zlepšenie o 9,5 percenta.