Archeologické nálezy nevyčísliteľnej hodnoty sa zároveň podpísali pod sklz prác a hromženie obyvateľov tejto bratislavskej mestskej časti na rozkopané ulice.
Projekt kanalizácie síce počítal s nákladmi na archeologický výskum, ale nie až v takom rozsahu. „Postupne, ako sa kanalizácia budovala, je to takmer dva kilometre, sa zistilo, že nálezísk je viac. To znamená, že rozpočet, ktorý sme mali, sme vyčerpali a predstavenstvo spoločnosti vo februári rozhodlo o dočasnom pozastavení tejto stavby,“ vysvetľuje meškanie generálny riaditeľ Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Stanislav Beňo.
Vodári však nakoniec peniaze našli, pôvodný rozpočet 20-tisíc eur museli zvýšiť na 100-tisíc. Posledná časť výstavby kanalizácie tak bude môcť prebiehať súčasne s prieskumom. Táto oblasť je totiž nesmierne bohatá na rímske artefakty.
Najvzácnejšie šperky objavili práve na Maďarskej a Gerulatskej ulici, ktoré sú dnes uzatvorené. V týchto častiach, v hĺbke tri metre, stál v období od 1. do 4. storočia rímsky vojenský tábor Gerulata. Bol súčasťou hraníc Rímskej ríše, takzvaných Limes Romanus.
„Doteraz máme 245 artefaktov, väčšina z nich sú šperky a minimum črepového materiálu,“ prezradil generálny riaditeľ Archeologickej agentúry František Žák Matyasowszky, ktorý dohliada na stavebné práce. Podľa neho ide jednoznačne o predmety z doby rímskej, teda z druhého až štvrtého storočia. „Každý nález je výnimočný, voľným okom boli takmer neviditeľné,“ hovoril Matyasowszky a v rukách držal unikátny strieborný dámsky opasok. Označil ho ako najvzácnejší nález v Rusovciach. „Určite je zo striebra a ide o veľmi precíznu zlatnícku prácu. Podľa názorov odborníkov ide pravdepodobne o unikát, druhý takýto opasok neexistuje,“ zdôraznil. Šperk mal v čase Rímskeho ríše zdobiť pás bohatej rímskej ženy z aristokratického rodu. Z opaska sa podľa odborníka zachovalo až 90 percent.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Ostatné predmety sú prevažne z bronzu, výnimku tvorí ihlica vyrobená z kosti. Podľa Matyasowszkého ide o šperky na bežnú potrebu, ale nie pre bežných ľudí. Tí by si takéto vzácne ozdoby nemohli dovoliť. Pod vrstvami zeminy objavili aj bronzové mince, klasické platidlá danej doby, prívesky, prstene či ozdobnú sponu v tvare kormidla. Jedinečný je podľa odborníka aj bronzový maľovaný prsteň s postavičkou rímskeho bojovníka. „Z jeho priemeru vyplýva, že išlo o detský prsteň. Spôsob tej štylizovanej kresby napovedá tomu, že je to gladiátor. Gladiátorské boje boli v tom čase populárne,“ uviedol Matyasowszky, podľa ktorého majú všetky objavené predmety nevyčísliteľnú hodnotu. Dnes sú v rukách odborníkov, ktorí ich ošetria proti korózii, preskúmajú a odovzdajú do múzea v Rusovciach.
Kanalizáciu budú stavať do jari budúceho roka. Archeológovia veria, že dovtedy odkryjú aj ďalšie významné nálezy. Najviac by ich potešila kamenná časť rímskeho tábora. Napríklad základ domu či vykurovacie zariadenie. Kanalizačné potrubie ukladajú stavebníci do hĺbky troch metrov a podľa Matyasowszkého je predpoklad, že sa dostanú priamo do rímskeho vojenského tábora Gerulata. „Šanca, že tu nájdeme rímsku vrstvu, je takmer stopercentná,“ doplnil.
„Niektorí občania boli podráždení, že výstavba trvá príliš dlho. Niektorí sú skeptickí a pýtajú sa, prečo sú archeologické práce potrebné,“ prezradil starosta Rusoviec Dušan Antoš. Dodal, že dnes odhadujú časový sklz stavebných prác na sedem mesiacov. Podľa starostu však každá výstavba v pamiatkovej zóne je sprevádzaná archeologickým výskumom a podobnými komplikáciami. Napokon sa však podľa Antoša môže obec pýšiť bohatou zbierkou nálezov. Výskum financuje Bratislavská vodárenská spoločnosť. „Sme radi, že okrem príspevku k zlepšeniu prostredia, pomôže naša investícia i k odhaľovaniu dávnej minulosti Slovenska a získané nálezy obohatia miestne múzeum,“ skonštatoval Beňo.