Ekonomických migrantov nevezmeme, odkazuje Merkelová

, 23.09.2015 16:38, aktualizované: 24.09.2015 03:16
Angela Merkelová, Jean Claude Juncker
Šéf Európskej komisie Jean Claude Juncker sa počas summitu v Bruseli zhovára s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Autor: ,

Viac peňazí a hotspoty v Taliansku a Grécku majú pomôcť Európskej únii riešiť prílev migrantov. Nemecká kancelárka Angela Merkelová uviedla, že EÚ ekonomických migrantov neprijme a tí, ktorí majú na azyl nárok, si nebudú môcť vyberať krajinu, ktorá im poskytne ochranu. Podľa Roberta Fica summit nepriniesol nové návrhy, než tie, ktoré boli už na stretnutí v júni. O kvótach sa na summite nehovorilo.

Na výraznej finančnej pomoci utečencom priamo na Blízkom východe sa v noci na štvrtok zhodol mimoriadny summit Európskej únie k migrácii. Predseda rokovania prezidentov a premiérov únijných krajín Donald Tusk po summite povedal, že na pomoc prostredníctvom Svetového potravinového programu (WFP) a Úradu vysokého komisára pre utečencov OSN (UNHCR) vyčlenia najmenej miliardu eur.

Do konca novembra začnú podľa Tuska v Taliansku a v Grécku fungovať takzvané hotspoty, teda centrá, kde žiadateľov o azyl rýchlo identifikujú a zaregistrujú.

Tusk oznámil, že sa lídri EÚ zhodli tiež na posilnenej pomoci Libanonu, Jordánsku, Turecku a ďalším krajinám v blízkovýchodnom regióne. Ďalšia pomoc bude tiež závisieť na posilnenej spolupráci týchto štátov s úniou pri riešení migračnej krízy.

EÚ sa chce intenzívnejšie zapojiť do úsilia OSN o riešenie samotnej sýrskej krízy. S Tureckom plánuje EÚ podľa záverečného vyhlásenia zo summitu posilniť dialóg na „všetkých úrovniach“. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan navštívi úniu 5. októbra.

„Európska únia dáva jasne najavo, že chce zlepšiť podmienky utečencov v týchto krajinách,“ poznamenala k tomu nemecká kancelárka Angela Merkelová. Väčšiu pomoc na mieste pri riešení koreňov krízy podľa nej v konečnom dôsledku znamená menšie počty ľudí na ceste do Európy. EÚ tiež zriaďuje špeciálny fond na pomoc Afrike.

Spoluprácu chce únia zlepšiť tiež zo krajinami západného Balkánu, cez ktoré utečenci do EÚ teraz najčastejšie prichádzajú. Veľké rokovanie s týmito štátmi sa čaká počas schôdzky ministrov vnútra a zahraničia únie 8. októbra v Luxemburgu.

Predsedovia vlád a prezidenti európskych krajín podľa Tuska zastávajú zhodný názor, že „terajší chaos sa musí skončiť“.

„Správne riadenie a kontrola našej vonkajšej hranice je našou spoločnou zodpovednosťou,“ uviedol Tusk. Bolo by podľa neho nesprávne všetku ťarchu nechať len na Grécku a na Taliansku. Preto summit ponúkol akúkoľvek možnú pomoc týmto krajinám, vrátane spolupráce na hotspotoch.

„Vieme, že problém nie je vyriešený prijatím týchto rozhodnutí. Urobili sme však jeden z mnohých potrebných krokov. Mám pocit, že chceme riešiť túto úlohu spoločne,“ povedala Merkelová.

Kvóty sa na summite neriešili

Podľa nemeckej kancelárky Angely Merkelovej sa summit nezaoberal utorkovým hlasovaním ministrov vnútra krajín EÚ, ktorí prerozdelenie 120 000 žiadateľov schválili väčšinou hlasov, napriek nesúhlasu niekoľkých krajín. Potvrdil to aj slovenský premiér Robert Fico, od ktorého sa čakalo, že by vec mohol otvoriť. Slovensko má k plánu na rozdelenie imigrantov veľké výhrady. Podľa Fica ostatné krajiny o tom nehovoril.

"Žiadna krajina toto rozhodnutie nekomentovala, nie je dôvod sa k tomu špeciálne vyjadrovať,“ uviedol Fico pre médiá na brífingu po skončení summitu.

Summit podľa neho nepriniesol nové návrhy, potvrdil len závery júnového stretnutia. „Neprišli žiadne špeciálne návrhy, zhodli sme sa však, že je treba zabrániť ďalšiemu prívalu migrantov,“ povedal Fico.

Fico uviedol, že viacero premiérov potvrdilo, že väčšinu migrantov, približne 80 percent, tvoria mladí muži. Preto treba oddeľovať utečencov a ekonomických migrantov, uviedol. Zároveň skonštatoval, že sa ho nikto nepýtal na žalobu, ktorú chce podať. „Každý rešpektoval rozhodnutie menšiny a každý rešpektoval rozhodnutie väčšiny,“ uviedol.

Ako premiér dodal, na stredajšom mimoriadnom summite neschvaľovali žiadne závery.

Podľa Merkelovej je jasné, že prerozdeľovanie bude môcť fungovať len za podmienky existencie hotspotov na hraniciach únie. „Dnešné rozhodnutie dopĺňa, čo prijali ministri vnútra v utorok,“ poznamenala. Napriek tomu podľa nej postoje krajín a spory z utorka teraz nehrali úlohu.

Tusk skonštatoval, že únia na summite skončila s riskantnou hrou vzájomného obviňovania.

Hotspoty majú byť do konca novembra

Pomoc na mieste, ktorá by mala uľahčiť potenciálnym utečencom osud tak, aby sa do Európy nevydávali, je ale len jednou časťou terajšieho prístupu únie k migračnej kríze. Tou druhou je posilnenie ochrany vonkajšej hranice EÚ a schopnosti krajín, kam utečenci prichádzajú, imigrantov rýchlo identifikovať, registrovať a riešiť ich ďalší osud.

Už pri príchode maďarský premiér Viktor Orbán navrhol „slušne sa opýtať“ Grécka, či ochranu svojej hranice zvláda, a ak nie, tak by vraj mali ostatné štáty únie pomôcť.

Konkrétnym prejavom takejto pomoci je po summite záväzok, že do konca novembra začnú v Taliansku a v Grécku fungovať takzvané hotspoty, teda centrá, kde budú môcť byť žiadatelia o azyl rýchlo identifikovaní a zaregistrovaní. O ich zriadení sa hovorí od jari, vec je kľúčová aj kvôli naposledy v utorok prijatému plánu na premiestnenie utečencov práve z týchto krajín do menej postihnutých štátov únie. Práve hostpoty majú zohrávať kľúčovú úlohu pri výbere ľudí vhodných na presunutie a pri rozhodovaní, kto bude musieť úniu opustiť.

Merkelová: Utečenci si nebudú môcť vyberať krajinu

Merkelová však tiež na tlačovej konferencii jasne odkázala, že únia neprijme ekonomických migrantov a že tí, ktorí nárok na azyl majú, si nemôžu vyberať krajinu, ktorá im ochranu udelí, keďže všetky štáty EÚ sa podieľajú na spoločnom azylovom systéme.

Ešte pred summitom Merkelovú kritizovala chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová Kitarovičová, že ústretovou politikou voči migrantom „nevedomky spôsobila chaos“ a kancelárku kritizoval aj bavorský premiér a šéf koaličnej strany CSU Horst Seehofer, ktorý skonštatoval, že v podstate vyzvala migrantov, aby sa z Maďarska presunuli do Nemecka.

Posilnia Frontex aj Europol

Český premiér Bohuslav Sobotka pred novinármi pripomenul rozhodnutie posilniť európske agentúry, ktoré majú ochranu hranice na starosti, teda Frontex, Europol a Európsky podporný a azylový úrad (EASO). Štáty na hraniciach EÚ môžu podľa neho získať priamu expertnú aj finančnú podporu.

„Schválené opatrenia krízu neukončia, ale všetko sú to nutné kroky správnym smerom,“ dodal Tusk. Migrácii sa bude venovať aj riadny summit EÚ v polovici októbra.

Online prenos agentúry ČTK

EÚ podcenila situáciu v utečeneckých táboroch

Nemecká kancelárka Angela Merkelová v stredu ešte pred mimoriadnym summitom EÚ k utečeneckej kríze v Bruseli pripustila, že aj ona situáciu podcenila.

„Tu sme všetci, a z toho sa nevylučujem, nevideli, že medzinárodné programy nie sú dostatočne financované, že ľudia hladujú v utečeneckých táboroch,“ povedala Merkelová.

Mimoriadne zasadnutie vrcholných predstaviteľov únijných krajín k migrácii bolo tento rok zvolané už druhýkrát, témou sa ale zaoberali aj riadne stretnutia šéfov štátov a vlád EÚ. Podľa diplomatov je toto rokovanie oveľa pokojnejšie, než napríklad júnový summit, ktorý pred prázdninami o veci rokoval veľmi intenzívne. Predstavitelia dvadsaťosmičky sú vraj teraz jednoznačne rozhodnutí sa dohodnúť, že Európa bude krízu riešiť spoločne.

Štáty V4 dali spoločné vyhlásenie

Po utorkovom rozkole kvôli kvótam na utečencov v stredu premiéri krajín višegrádskej skupiny (V4) demonštrovali jednotu stredoeurópskeho bloku. Po krátkej schôdzke pred mimoriadnym summitom EÚ k migrácii vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom okrem iného zdôraznili potrebu efektívnej kontroly a ochrany vonkajších hraníc EÚ, rýchleho schválenia zoznamu takzvaných bezpečných krajín, ktorých občania nebudú mať nárok na azyl, a aktívnejšej účasti na riešení konfliktov v Líbyi, v Sýrii a všeobecne na Blízkom východe.

Medzi ďalšie priority riešenia utečeneckej krízy krajiny V4 zaradili zefektívnenie procedúr vracania utečencov bez práva na azyl, zavedenie funkčných kontrolných stredísk na vonkajších hraniciach a efektívnejšiu pomoc krajinám pôvodu či tranzitným štátom s cieľom bojovať proti základným príčinám migrácie.

Orbán: Európa by mala pomôcť ochrániť Grécku jeho hranice

Ostatné krajiny Európskej únie by mali Grécku „slušne ponúknuť“ pomoc s ochranou štátnych hraníc, keďže to Atény nezvládajú. Pri príchode na mimoriadny summit EÚ k migračnej problematike to vyhlásil maďarský premiér Viktor Orbán.

Orbán opakovane zdôrazňoval, že Budapešť sa svojím často kritizovaným postupom v snahe zvládnuť tisícky utečencov na svojich hraniciach len snaží presadiť európske pravidlá. „Schengen je stále platný zákon, Maďarsko je vonkajšou hranicou Schengenu,“ vysvetľoval. Ak sa vraj lídri EÚ zhodnú, že tieto pravidlá končia, bude nutné hľadať iné politické riešenie. „Ale teraz máme jasnú právnu pozíciu. Schengen existuje, musíme ho plniť,“ poznamenal.

Podľa nemeckej kancelárky Angely Merkelovej musí sobotňajšia schôdzka premiérov a prezidentov vyslať signál, že Európa súčasnú krízu zvládne.

Práve cez Grécko prichádza do Európy najväčší počet utečencov, predovšetkým zo Sýrie a ďalších krízových krajín Blízkeho výchdu. Grécky premiér Alexis Tsipras pri príchode na summit len stručne uviedol, že jednotná Európa znamená zdieľanie zodpovednosti, bremena a spoločnej budúcnosti.

Orbán odmietol, že by zo súčasnej situácie vinil Nemecko. „Kdeže. S Nemeckom je nutné spolupracovať. Sú v ťažkej situácii, musíme to chápať,“ vyhlásil. V minulosti práve z Maďarska zaznievali obvinenia, že Nemci svojím ústretovým prístupom k utečencom mnohých z nich doslova povzbudzujú, aby absolvovali riskantnú cestu do Európy. Aj Donald Tusk, ktorý schôdzku zvolal, už pri príchode podotkol, že časť utečencov sa cíti byť do EÚ doslova pozvaná.

Merkelová: Európa nesmie povedať, že to nezvládne

„Bola by veľká chyba, aby Európa hovorila, že to nezvládne. Zvládne, ale musí byť viac angažovaná vo svete,“ poznamenala pri príchode Merkelová. Summit je podľa nej dôležitý a mal by vyslať správne signály. Nemecká kancelárka sa zmienila o potrebe podporiť krajiny ako je Turecko a ďalšie v oblasti okolo Sýrie alebo balkánske štáty.

Podporu obnovenému úsiliu o riešenie sýrskej krízy vyslovili aj napríklad francúzsky prezident Francois Holande či britský premiér David Cameron. Šéf belgickej vlády Charles Michel pred začiatkom summitu dokonca hovoril o možnej „potrebe vojenskej akcie v Sýrii“ v súlade s medzinárodným právom.

Sobotka: Nebudeme bojkotovať rozhodnutia EÚ

Česká vláda nebude kvôli kvótam bojkotovať iné opatrenia na riešenie migračnej krízy, vyhlásil český premiér Bohuslav Sobotka. Zdôraznil, že negatívny postoj českej vlády voči kvótam trvá, nechce ale zvyšovať tlak, ktorému Európa čelí kvôli prílivu utečencov.

„Európa je pod silným tlakom. EÚ nezvláda migračnú krízu a my chceme prispieť k tomu, aby sa teraz debata sústredila na podstatné problémy, ktoré Európa má,“ vyhlásil Sobotka.

V Bruseli sa začal mimoriadny summit prezidentov a premiérov krajín EÚ k migračnej kríze. Stretnutie by malo najmä zdôrazniť potrebu užšej spolupráce a podpory krajinám, ktoré ležia na hlavnej migračnej trase z Turecka cez západný Balkán.

Summit tiež potvrdí snahy o zvýšenie peňazí pre operácie medzinárodných organizácií a programov OSN. Zdôrazniť by mal tiež nutnosť posilniť ochranu vonkajšej hranice Schengenu. Záver stretnutia sa zrejme zmieni aj o potrebe, aby v hraničných krajinách EÚ začal fungovať proces identifikácie, snímania odtlačkov prstov a registrácie žiadateľov o azyl. Potom bude lepšie možné rozhodnúť o ich prípadnom premiestnení z Talianska a Grécka do inej krajiny EÚ či o ich návrate do krajiny pôvodu.

Fico: Summit bude o ničom

Premiér Robert Fico odletel na mimoriadny summit lídrov EÚ, ktorý minulý týždeň vo štvrtok zvolal pod tlakom predseda Európskej rady Donald Tusk. Mimoriadny summit sa bude venovať téme migrácie a prerozdeľovaniu utečencov.

„Nemáme žiadne závery a celkom nie je zrejmé, o čom budeme rokovať,“ povedal Fico poslancom Výboru pre európske záležitosti. Podľa Fica utorňajšie rozhodnutie ministrov vnútra ovplyvní konanie summitu, pretože „bude pravdepodobne pomerne prudká výmena názorov, že čo sa vlastne udialo a aký to má význam,“ vyhlásil pred eurovýborom.

Stredajší summit tak bude podľa Fica „čerešničkou na torte, o ničom. Dáme si zase asi najdrahšiu večeru, aká sa dá urobiť, prídeme na 29 lietadlách, povečeriame, schválime nejaké slávnostné vyhlásenie a pôjdeme v noci domov“.

Zároveň Fico priznal, že o nadchádzajúcom summite hovoril s istou mierou dešpektu, pretože podľa neho lídri nepovedia nič nové. „Všetko sme povedali na summite v júni,“ myslí si. Zdôraznil však, že nemá záujem na rozkole EÚ. „Považujeme to za mimoriadne úspešný projekt. Chceme diskutovať konštruktívne,“ vyhlásil.

V stredu večer na summite bude „pravdepodobne veľa moralizovania, ale domnievam sa, že EÚ je tak vnútorne silná, že ide ďalej. Ale áno, napätie z tohto bude naďalej ešte chvíľu prevládať,“ uviedol premiér.

#Robert Fico #utečenci #kvóty #summit EÚ #migračná kríza
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku