Zo 490 žiadateľov ich dostane 219 miest a obcí. Medzi ne rezort rozdelí 10 miliónov eur. Ochranár Miloš Veverka však upozorňuje, že ide iba o prvý krok. Ten druhý, a to zabrániť vzniku nových nelegálnych skládok, musia urobiť obce.
Maximálne mohlo byť na jedno smetisko vyplatených 100-tisíc eur. Komisia Environmentálneho fondu, ktorá žiadosti posudzovala, prihliadala aj na rizikovosť skládky a mieru nezamestnanosti v regióne. Najvyššiu dotáciu, 111¤583 eur, dostala Nitra. Napriek tomu jej nepridelili toľko, koľko žiadala. Samospráva chce očistiť mesto a okolie od viacerých skládok, pripravená je chýbajúce financie doplniť aj zo svojho rozpočtu.
„Všetky skládky, ktoré išli na odsúhlasenie na Environmentálny fond, potvrdil okresný úrad, takže mesto má povinnosť ich odstrániť. Podľa finančných možností pôjdeme aj ďalej a niektoré skládky budeme odstraňovať zrejme v ďalšom rozpočtovom období,“ uviedol vedúci odboru komunálnych činností a životného prostredia Mestského úradu v Nitre Pavol Jakubčin.
Pozitívnu odpoveď na žiadosť o dotácie dostala aj obec Kružlová v okrese Svidník. „Prišla nám zatiaľ iba informácia o tom, že sme boli vybraní a teraz musíme dodať do polovice októbra ďalšie požadované prílohy,“ ozrejmil starosta Adrián Gužo. Z dotácií plánuje obec zlikvidovať tri skládky, dve menšie a jednu hlavnú. „Odpad by sme chceli previezť na oficiálnu skládku,“ uzavrel.
Peniaze obce nedostanú na účet
Vybrané obce a mestá už dostali okrem rozhodnutia o pridelení dotácie aj inštrukcie k podpisu zmluvy. „Podrobnosti a podmienky čerpania schválených prostriedkov bude definovať zmluva a usmernenie k čerpaniu dotácie, ktoré sa zasielajú spolu s návrhom zmluvy,“ spresnila hovorkyňa Environmentálneho fondu Jana Sásfaiová. Ako samosprávy peniaze využijú, bude envirofond kontrolovať. Zriadil na to odbor kontroly.
V rámci projektu Veľké upratovanie Slovenska štát financuje 95 percent nákladov, zvyšných päť percent doplatí mesto alebo obec. Z dotácií bude financovaný zber, odvoz a uloženie odpadu na legálnu skládku alebo zlikvidovanie v spaľovni. Pokiaľ to bude možné, plánuje rezort podporiť aj vytriedenie využiteľného odpadu a úpravu miesta skládky do pôvodného stavu. Všetky úpravy budú musieť samosprávy zdokumentovať.
„Peniaze však obce nedostanú na účet s tým, že robte si s nimi, čo chcete. V prípade takýchto dotácií sa vždy preplácajú až faktúry, a to až po kontrole Environmentálneho fondu,“ povedal hovorca rezortu životného prostredia Maroš Stano. Podľa neho fond žiadateľov o dotácie upozorňoval, aby si pred podávaním žiadosti alebo počas neho urobili verejné obstarávanie. Kvôli tomu, aby im peniaze na odstránenie skládok neprepadli len kvôli tomu, že nebudú stíhať termíny.
„Samotný program nemá ambíciu vyriešiť odstránenie všetkých existujúcich čiernych skládok. Desať miliónov eur má výrazným spôsobom pomôcť samosprávam miest a obcí pohnúť s riešením dlhodobého problému, na ktorý doposiaľ nemali vo vlastných rozpočtoch peniaze, zbaviť sa najmä starých čiernych skládok,“ ozrejmil Michal Cákoci z odboru komunikácie ministerstva životného prostredia.
Ako ďalej uviedol, žiadosti presiahli určenú sumu, preto ministerstvo vyhovelo iba necelej polovici z nich. „Úspešní uchádzači teraz musia projekty dokončiť do 30. novembra 2015, podmienkou preplatenia nákladov je vykonané verejné obstarávanie,“ dodal Cákoci.
Niektoré dediny dostali viac ako mestá
Zaujímavosťou je, že niektoré obce dostali vyššie dotácie ako mestá. Napríklad do Prešova pôjde 40-tisíc eur, zatiaľ čo do spomínaj obce Kružlová 99 548 a do Kechneca v Košickom kraji rovných 100-tisíc eur. „Nebol dôraz na to, aby dotácie dostávali predovšetkým malé obce. Šancu mal každý, kto si dal tú námahu, aby vypracoval projekt. A pravdou je, že menšie obce si s bremenom skládok nedokázali poradiť dlhé roky, takže projekt využili viac,“ povedal pre Pravdu Stano.
Napríklad Trnave Environmentálny fond žiadosť o dotáciu zamietol. Napriek tomu je odhodlaná čierne skládky likvidovať aj z vlastného rozpočtu. Mestský úrad vyčíslil náklady na 177-tisíc eur. „Primátor dáva do rozpočtu sumu na odstránenie skládok, samozrejme, o všetkom rozhodne mestské zastupiteľstvo na decembrovom zasadnutí,“ poznamenal hovorca Trnavy Pavol Tomašovič.
Miloš Veverka z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy (CEPTA) považuje projekt odstraňovania čiernych skládok za veľmi prospešný. Zároveň však upozorňuje, že jednorazové odstránenie nestačí a samosprávy by mali uvažovať nad ďalšími krokmi. „Mali by sme túto iniciatívu ministerstva chápať tak, že spravíme hrubú čiaru za minulosťou, vyčistíme si Slovensko. Snaha, aby čierne skládky ďalej nevznikali, však musí byť v samotných obciach,“ hovorí Veverka.
Na to by mali podľa neho samosprávy spĺňať tri základné požiadavky. Musia mať vytvorený odpadový systém, aby ľudia vedeli, kam majú vyhodiť odpad a nevozili ho do lesa. Rovnako je potrebné kontrolovať, či nevznikajú čierne skládky a za ich vytváranie udeľovať sankcie. „Keď niekoho pristihneme, treba ho pokutovať, aby sa to už nestávalo,“ doplnil Veverka.
Čierne skládky predstavujú jeden z najväčších problémov v oblasti znečistenia životného prostredia. Na Slovensku máme v súčasnosti asi 2 500 evidovaných nelegálnych skládok. Ich neoficiálny počet sa však odhaduje až na 7 000. V boji proti nim by mal pomôcť aj nový zákon o odpadoch, ktorý bude platiť od budúceho roka. Pokutu za vyhodenie odpadu na čiernu skládku nový zákon zvyšuje zo súčasných 166 eur až na 1 500 eur.