Sklamanie nielen pre homosexuálov

, 13.10.2015 20:00
Duhovy pochod, pride, gay, homosexuáli, lgbti,
LBGTI komunita upozorňuje na svoje problémy aj počas Dúhových pochodov. Snímka je z minuloročného podujatia v Bratislave. Autor: ,

Prvý dokument, ktorý sa vôbec venuje homosexuálom, sklamal nielen túto komunitu. Namiesto návrhov, ako štát zabezpečí párom rovnakého pohlavia tie isté práva, aké majú heterosexuálne dvojice, budú úradníci vypĺňať tabuľky.

Najbližšie dva roky sa totiž bude ich situácia iba analyzovať. Ak sa ukáže, že majú problémy, o ktorých už dávno hovoria, budúca vláda možno navrhne aj zmeny v zákonoch. Hoci vo viacerých krajinách už roky funguje inštitút registrovaných partnerstiev, naši politici sa uznania párov rovnakého pohlavia boja ako čert kríža.

Zmienka o ňom chýba v návrhu Akčného plánu pre komunitu lesieb, gejov, bisexuálov, transrodových a intersexuálnych ľudí (LBGTI) na roky 2016–2019. Plán pripravilo ministerstvo spravodlivosti, ktoré v ňom sľubuje, že do júna 2017 vypracuje analýzu právneho postavenia nezosobášených párov vrátane párov rovnakého pohlavia. V rámci nej identifikuje bariéry, s ktorými sa stretávajú pri zabezpečovaní svojich práv, a v prípade potreby navrhne legislatívne opatrenia.

„Sám fakt, že nenavrhujeme zavedenie inštitútu registrovaných partnerstiev, neznamená, že nemožno hľadať rozumné riešenia, ako v jednotlivých oblastiach zjednodušiť život ľuďom, ktorí spolu žijú aj v inom ako manželskom zväzku – či už nezosobášeným párom, alebo aj párom rovnakého pohlavia,“ zdôvodňuje hovorkyňa rezortu spravodlivosti Alexandra Donevová skutočnosť, že v pláne nie je inštitút registrovaných alebo životných partnerstiev.

Dokument, ktorý je v pripomienkovom konaní, pritom v inej časti hovorí, že páry rovnakého pohlavia, keďže nemajú možnosť uzavrieť ani registrované partnerstvá, nemajú upravenú celú škálu práv a povinností. Ide napríklad o prístup k informáciám o zdravotnom stave partnera, nárok na voľno v zamestnaní pri jeho úmrtí, nárok na priznanie ošetrovného počas opatrovania chorého partnera, právo navzájom po sebe dediť, možnosť vytvárať bezpodielové spoluvlastníctvo.

Neplatí pre nich vzájomná vyživovacia povinnosť, nárok na poberanie dôchodku po zosnulom partnerovi či právo na daňové úľavy. Páry rovnakého pohlavia si tiež nemôžu osvojiť dieťa svojho partnera, ktorý je biologickým rodičom dieťaťa. Mimovládky, ktoré presadzujú zavedenie inštitútu životného partnerstva, čo je právne uznanie a riešenie práv a povinností nezosobášených párov, a to aj heterosexuálnych, sú sklamané.

„Pozitívom je, že taký dokument vznikol. V oblasti rodinného práva sa však vláda nezaväzuje k ničomu, nenavrhuje sa nijaká konkrétna zmena,“ hovorí Martin Macko z Iniciatívy Inakosť. Zmenu sa pokúsia síce navrhnúť v pripomienkovom procese, ak by však aj prešla, ako upozorňuje Macko, plán prijíma terajšia vláda na konci svojho funkčného obdobia a nie je isté, ako sa k nemu postaví budúci kabinet.

„Ako ukazujú aj prieskumy verejnej mienky, prijatie registrovaných alebo životných partnerstiev by určite nevyvolalo taký odpor a diskusiu, ako sa tým straší. Ak by bolo zavedené už na začiatku tohto funkčného obdobia, dnes to vôbec nie je téma,“ myslí si Macko. Aj neúspešné referendum, ktoré iniciovala Aliancia za rodinu, podľa neho ukázalo, že sa tejto témy netreba báť.

Nedávny prieskum, ktorý pre platformu 39 mimovládok robila agentúra Focus, tiež ukázal, že s inštitútom životných partnerstiev pre nezosobášené páry by súhlasilo vyše 50 percent opýtaných, vo vekovej skupine 18– až 44-ročných bolo za takmer 60 percent respondentov. Navyše s právnym uznaním životných partnerstiev by podľa prieskumu viac súhlasili, ako nesúhlasili, voliči väčšiny politických strán, výnimkou sú len voliči KDH.

Podľa zástupcov neziskoviek z platformy Životné partnerstvo sa tento problém dá vyriešiť jednoducho – prijatím jediného zákona. „Vytvorí sa nový inštitút životného partnerstva pre všetky páry, ktoré dnes manželstvo uzavrieť nemôžu alebo tak z rozličných dôvodov urobiť nechcú. Nikomu to neublíži, ale niektorým to pomôže,“ zdôrazňuje Jana Jablonická Zezulová z platformy. „Nejde o nejaké nadpráva pre páry rovnakého pohlavia, ako to niektorí tvrdili, ale o inštitút, ktorý by bol otvorený pre všetkých,“ dodáva Macko.

Akčný plán pre LGBTI ľudí sa namiesto oblasti rodinného práva zameriava skôr na znižovanie homofóbie v spoločnosti a ochranu pred nenávistnými prejavmi. Pokrokom v ňom je snaha o odstránenie legislatívnych dier pre transrodových ľudí. Ministerstvo vnútra a rezort školstva by mali do konca budúceho roka pripraviť návrh, ktorý by umožnil základným, stredným a vysokým školám vydať svojim absolventom po prepise rodu nové potvrdenie o absolvovaní štúdia.

„Ide o praktické opatrenie, ktoré by týmto ľuďom uľahčilo život a riešilo by to situácie, na ktoré sa nemyslelo,“ vysvetľuje Macko. Ďalšou navrhovanou konkrétnou zmenou by malo byť rozšírenie zoznamu trestných činov o nenávistné verbálne prejavy voči homosexuálom a transrodovým ľuďom. Medzi osobitné motívy trestných činov by malo patriť aj spáchanie trestného činu z nenávisti pre rodovú identitu a rodové prejavy.

Viac by sa malo robiť v oblasti prevencie voči nenávistným prejavom a homofóbneho šikanovania. Učitelia by mali mať prístup k informáciám aj o ľudských právach LGBTI ľudí a metódach riešenia incidentov homofóbneho násilia a obťažovania.

„Bude to síce na úrovni odporúčaní, osnovy sa nemenia, ale aj to je pokrok. Mnoho učiteľov oslovuje aj nás s tým, že by privítali nejaké texty v slovenčine, ktoré by im poskytli objektívne informácie o sexuálnej orientácii a rodovej identite, ale aj o postupoch pri šikanovaní z dôvodu sexuálnej orientácie a rodovej identity,“ dodal Macko. Systematické zmeny to podľa neho síce nie sú, ale skôr minimum, ktoré sa dá dosiahnuť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#LGBTI
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
47,99
Elite červené ruže srdiečka

Elite červené ruže srdiečka

39,99
Smútočná kytica biele chryzantémy

Smútočná kytica biele chryzantémy

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk