Postupné premiestňovanie utečencov z Talianska a Grécka do jednotlivých členských štátov EÚ sa už naštartovalo, Švédsko ako prvé vzalo pred týždňom z Talianska 20 Eritrejčanov. Podľa informácií z Európskej komisie na prepravu ďalších utečencov sú už pripravené aj ďalšie štáty.
„Proces beží, žiaľ, niektoré krajiny ešte meškajú s vymenovaním svojich styčných úradníkov. V prípade Slovenska chýba styčný úradník v Grécku,“ povedal Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Slovensko by tiež malo oznámiť, koľko ľudí z Talianska a Grécka prijme ešte do konca tohto roka. Zatiaľ tak neurobilo. Podľa schválených kvót by v priebehu roka malo vziať 802 ľudí – 190 z Talianska a 612 z Grécka. Kvóty Slovensko odmieta, dobrovoľne však predtým súhlasilo s prijatím sto ľudí z Talianska a Grécka a so stovkou utečencov z táborov mimo EÚ počas dvoch rokov.
Systém je nastavený tak, že so žiadateľmi o azyl sa v tzv. hotspotoch, vstupných krízových centrách v Taliansku a Grécku, budú robiť pohovory, pri ktorých môžu byť aj styční úradníci. Utečencom sa odoberajú odtlačky prstov, zisťuje sa ich kvalifikácia, jazykové schopnosti, rodinné a kultúrne väzby. Utečenci zas dostanú informácie o podmienkach premiestnenia. Hostiteľské štáty si môžu určiť preferencie z hľadiska jazykových schopností, prípadne profesií, pri výbere sa však nesmie porušiť princíp zákazu diskriminácie. „Každý štát má právo odmietnuť žiadateľa v prípade, že by predstavoval bezpečnostnú hrozbu,“ zdôraznil Králik. Pri rozmiestňovaní utečencov do jednotlivých krajín EÚ majú prednosť tí najviac zraniteľní, teda rodiny s deťmi, ženy a podobne. Keď krajina, ktorá utečencov prijíma, súhlasí s navrhnutým zoznamom ľudí, najneskôr do dvoch mesiacov budú premiestnení.
Hovorca rezortu vnútra Ivan Netík, naopak, zdôraznil, že prípadný výber utečencov je len čiastková úloha styčného úradníka, ktorý bol vyslaný zo Slovenska. „Vyslanie pracovníka migračného úradu nemá žiaden súvis s povinnými kvótami,“ uviedol Netík. Ako dodal, ide o pracovníka migračného úradu, ktorý má mesiac pôsobiť v Ríme a vypomáhať podľa potrieb talianskych úradov a Európskeho azylového úradu. „Jeho vyslanie je prejavom solidarity Slovenska s Talianskom. Je však predpoklad, že činnosti, na ktorých sa bude vyslaný pracovník podieľať, budú súčasťou relokačného mechanizmu ako takého,“ dodal Netík. V rámci pomoci Slovensko vyšle do tzv. hotspotov 20 ďalších špecialistov, na budúci rok ďalších 30. Medzi nimi majú byť napríklad experti na doklady a hraničný dozor či psovodi.
Prijímaniu utečencov ľudia na Slovensku nie sú naklonení, naopak, spomedzi všetkých členských štátov najmenej podporujú ich rozdelenie medzi jednotlivé krajiny. Ukázal to najnovší prieskum verejnej mienky Eurobarometer. Kým v priemere 78 percent opýtaných v rámci celej EÚ súhlasí s tým, aby boli utečenci lepšie rozmiestnení medzi všetky členské štáty, na Slovensku je to len 31 percent opýtaných. Podľa prieskumu ľudia na Slovensku zároveň nemajú pocit, že by cudzincov potrebovala ekonomika. Na otázku, či štát potrebuje legálnych migrantov pre niektoré sektory ekonomiky, odpovedalo kladne len 19 percent opýtaných Slovákov, čo je opäť najmenej zo všetkých štátov EÚ. Podobne aj s tvrdením, že prítomnosť ľudí z iných štátov EÚ je dobrá pre ekonomiku krajiny, súhlasilo len 31 percent opýtaných Slovákov. „Ako občana tejto krajiny ma to bolí, ale neprekvapuje. Stredná Európa sa bráni inakosti,“ reagoval na výsledky prieskumu sociológ Michal Vašečka.
Nestihol autobus do Gabčíkova, v Rakúsku je bezdomovcom
Premiestňovanie žiadateľov o azyl z rakúskeho Traiskirchenu do Gabčíkova a iných centier v Rakúsku neprebieha celkom hladko, uviedla v piatok agentúra Reuters. Niektorí utečenci v Rakúsku sa sťažujú, že sa na nich vyvíja nátlak, aby šli na Slovensko a ak odmietnu alebo jednoducho zmeškajú autobus, môžu skončiť na ulici. Príkladom je 27-ročný Omar, kuchár zo sýrskeho mesta Dará, ktorý tvrdí, že nevedel, že mal nastúpiť do autobusu smerujúceho do Gabčíkova. Zmeškal ho, a preto je z neho teraz bezdomovec bez peňazí a zdravotného poistenia. Humanitárna organizácia Diakonie, ktorá poskytuje bezplatné právne poradenstvo, zaznamenala za mesiac približne 200 takýchto prípadov migrantov. Tí, čo zmeškajú presun, už nedostávajú od vlády základný balík starostlivosti. Ten sa teraz poskytuje približne 56-tisíc ľuďom a zahŕňa ubytovanie, zdravotné poistenie, stravu plus 40 eur vreckové mesačne. Ministerstvo vnútra pripúšťa, že migranti vypadávajú zo systému, ak zmeškajú presun, ale jeho hovorca odmietol uviesť, koľkých ľudí sa to týka. Hoci je ubytovanie v Gabčíkove dočasné, migranti sa často obávajú, že sa nebudú môcť vrátiť do Rakúska. Tvrdia, že sa obávajú nepriateľského prijatia Slovákmi.