„Čelia špecifickým prekážkam, keď spochybňujú patriarchálne hodnoty, sexistické stereotypy a tradičné vnímanie rodových úloh. Môžu byť zobrazovaní ako ničitelia rodiny a národných tradícií alebo ako agenti toho, čo sa pejoratívne označuje ako rodová ideológia,“ uvádza sa vo výzve komisára Muižnieksa. Upozorňuje, že v mnohých krajinách sa obhajcovia práv žien stretávajú so zastrašovaním, hrozbami, ohováraním a útokmi.
Aj preto komisár vyzval štáty na urýchlenú ratifikáciu Istanbulského dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a boji proti nemu. Slovensko ho síce podpísalo, ale vláda jeho ratifikáciu pred dvoma rokmi odložila s tým, že treba v spoločnosti hľadať konsenzus. Splnenie tejto úlohy si naplánovala do 30. júna 2016, teda na obdobie po voľbách.
Na Slovensku vymazávanie nenávistných e-mailov patrí pomaly k bežnej rutine aktivistiek za práva žien, nadávajú im cez telefón, blokujú internetové stránky. „Zažívame to dlhé roky a hlavne v poslednom čase, ako sa stupňuje tlak konzervatívnych síl v spoločnosti, ktoré prišli s konceptom rodovej ideológie,“ potvrdzuje Adriana Mesochoritisová zo združenia Možnosť voľby. Pri kampani na podporu Istanbulského dohovoru sa im zase ktosi nabúral na Facebook. Príčinu vidí najmä v netolerancii spoločnosti, nepochopení témy, ale aj v šírení strachu medzi ľuďmi. Nenávistné e-maily len vymazáva. „Keby som mala reagovať na každý taký e-mail, tak asi nič iné nerobím,“ dodáva aktivistka.
Právnička Janka Debrecéniová hovorí, že samotné reči zo strany ľudí, ktorí pejoratívne hovoria o presadzovaní „rodovej ideológie“, nie sú pre ženské ľudskoprávne organizácie najvážnejší problém. Oveľa horšie je, ako na ne reaguje, či presnejšie nereaguje, vláda. „Konzervatívne nábožensky ideologické organizácie, ktoré sa snažia napríklad o potláčanie reprodukčných práv žien či o bagatelizovanie násilia páchaného na ženách, vláda neustále považuje za legitímny odborný hlas. A tým, ako ich prizýva na rôzne odborné stretnutia bez toho, aby jasne vyjadrila, že toto nie sú z hľadiska ľudských práv prijateľné koncepcie, podkopáva hodnoty, na ktorých sú ľudské práva žien postavené,“ upozorňuje Debrecéniová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť.
Ženskoprávne mimovládky majú síce priestor chodiť na rôzne stretnutia, výbory a komisie, čím sa smerom k medzinárodným organizáciám vytvára dojem, že sa podieľajú na formovaní politík. V praxi sa však nijako neprejavuje, že by ich politici aj počúvali. „Vláda síce priamo nepovedala, že neratifikuje Istanbulský dohovor alebo že neprijme Národný program sexuálneho a reprodukčného zdravia, ale celé štyri roky hovorí, že to urobí až potom – teraz to musíme odložiť, lebo nie je konsenzus, financie alebo sa čaká na schválenie iného programového dokumentu, prípadne ponúkne inú výhovorku,“ pripomína Debrecéniová.
Hlavný problém je podľa nej v tom, že formálne sa síce deklaruje súhlas s konceptom rodovej rovnosti a ľudských práv žien, ale vnútorne politici a iní ľudia s rozhodovacími právomocami stoja skôr na strane rodových stereotypov a predstáv o tom, aké by mali byť úlohy žien. „Stereotypy sú také silné, že sú nimi opantaní aj tí predstavitelia moci, ktorí ich majú aj v zmysle medzinárodného práva povinnosť odstraňovať. Neexistuje tu vnútorné presvedčenie o právach žien, ktoré má niekto aj reálne napĺňať,“ poukázala Debrecéniová.
Upozorňuje tiež, že popri nedostatku politickej vôle prijímať potrebnú legislatívu chýba aj vzdelávanie o ľudských právach žien, fungujúce a finančnými a ľudskými zdojmi kryté politiky a programy, či mechanizmus podpory ženských mimovládnych organizácií.
Slovensko je podľa nej mocensky konzervatívna krajina. „Donekonečna počúvame floskulu o tom, že chránime našu kultúru a tradície, ale treba otvorene povedať, že našou kultúrou a tradíciami sú v podstate sexizmus a patriarchát. A vo všeobecnosti volanie po kultúre a tradíciách slúži snahám o udržanie patriarchálnej moci,“ dodáva Debrecéniová.