Za okamih zostarla o niekoľko desiatok rokov. Toto cestovanie v čase jej umožnilo jedinečné zariadenie, ktoré simuluje sprievodné znaky staroby každému, kto si ho na seba navlečie. Študenti Fakulty zdravotníctva Trenčianskej univerzity si tak na vlastnej koži môžu vyskúšať, ako sa cítia mnohí z pacientov, o ktorých sa budú starať.
Zariadenie funguje dôkladne. Mladá študentka sa nemôže spoľahnúť na kĺby a má neohybnú chrbticu, to spôsobili bandáže na kolenách, lakťoch a okolo pása. Pomocná palička jej vypadáva z rúk, v prstoch stráca cit, stratu jemnej motoriky vyvolali špeciálne rukavice. Keď chce paličku nájsť, musí otáčať celou hlavou, zrak neslúži, vidí len úzku časť zorného poľa, aj to rozmazane a v nevýrazných farbách, špeciálne okuliare simulujú rôzne poruchy zraku. Seniori si často sťažujú, ako im oťaželi ruky a nohy, to napodobnia kilové závažia v podobe obručí na zápästiach a členkoch, ktoré si nasadí človek, čo si chce vyskúšať, aké je to byť starý.
„Mám dvadsať rokov a cítim sa na sto. Je to veľmi zaujímavý pocit, vedieť, čo nás v budúcnosti čaká, určite sa na starobu neteším. Najhorší je v prvom momente zrak, potom pohyb, sadnutie a vstávanie. Neviem si predstaviť, ako sa dá s takýmito problémami ľahnúť,“ opisuje svoje pocity Nikola Mitniková, študentka druhého ročníka fakulty zdravotníctva.
Prístroj umožňuje študentom zdravotníckych odborov, aby sa presvedčili, aké zmeny v ľudskom tele prináša so sebou vek. V nemocnici budú vedieť, ako majú starších ľudí podopierať, ako ich správne chytiť a pomáhať im vstávať či líhať. „Bez týchto prístrojov by sme si to nevedeli predstaviť,“ dodala študentka prvého ročníka Veronika Mikulová.
Simulátor staroby je jedným z viac ako päťdesiatich nových prístrojov, ktoré Trenčianska univerzita získala vďaka projektu financovaného z eurofondov a zo štátneho rozpočtu. Podľa Zdenky Krajčovičovej, prodekanky fakulty zdravotníctva, patria teraz tunajšie laboratóriá medzi najlepšie vybavené podobnými výučbovými pomôckami. Jedným z nich je aj model na samovyšetrovanie prsníkov, ktorý pomáha zistiť prípadné nádorové ochorenie. Model prsníkov je vyrobený z pružného plastu a vnútri na rôznych miestach skrýva päť nádorov. Popruhmi sa dá pripevniť na telo.
„Keď som sa k modelu dostala prvýkrát, začala som nádory hľadať a všetky som našla. Ale keď som si to namontovala na seba, už som ich nemohla nájsť. Treba na to špeciálnu techniku, ktorú sa musia študenti naučiť, aby dokázali zavčasu odhaliť rakovinu prsníka. Táto pomôcka je jednou z tých nadštandardných, ktoré pomôžu pri skvalitnení výučby,“ vraví Krajčovičová.
Študenti tu majú modely ľudského tela, kostry aj svalov, do ktorých sa učia pichať injekcie. Niektoré si môžu pripevniť na ruku a skúšať akoby na vlastnom tele. Iné sa dajú rozobrať, aby bolo vidno, pokiaľ je koža, kde je tuk a kde sú svaly, pretože je veľký rozdiel, či injekciu pichnete do svalu, alebo do tuku. V jednom z laboratórií sa študenti učili poskytovať prvú pomoc. Pacienta predstavoval model dieťaťa. „Prístroj slúži na resuscitáciu. Ide o pacienta, ktorý je ťažšie poškodený, s poruchou srdcového rytmu a poruchou dýchania. Prístroj inštruuje človeka, aby vedel, ako má pri poskytovaní prvej pomoci postupovať,“ vysvetlil Miroslav Černický, učiteľ na fakulte zdravotníctva.