Potrestanie sudcu navrhol ešte vlani v marci minister spravodlivosti Tomáš Borec. Ten chcel Tomíka pôvodne zbaviť funkcie. Zástupkyňa ministerstva nakoniec v stredu na pojednávaní na Najvyššom súde určenie výšky trestu ponechala na senáte. Sudca aj ministerstvo sa vzdali odvolania, trest je teda právoplatný.
Bolo pre mňa dostatočným ponaučením a určite sa už nezopakuje. Je to ponaučenie na celý život.Pavol Tomík, sudca
„Rozsudok považujem za zákonný, môj klient voči nemu odvolanie nepodal. Disciplinárny senát rozhodol v súlade so zákonom,“ povedal sudcov obhajca.
Hovorkyňa rezortu spravodlivosti Alexandra Donevová pre Pravdu uviedla, že senát vyhovel ich návrhu a s výsledkom sú spokojní. „Veríme, že okrem samotnej sankcie sa tu uplatní aj preventívna funkcia rozhodnutia a k podobným pochybeniam pri obnove konaní už dochádzať nebude,“ dodala Donevová.
Rozhodovanie sudcu Tomíka mohlo mať pritom zásadný vplyv na uznanie majetkových nárokov Baťových dedičov. Ich úspech by znamenal popretie Benešových dekrétov. Tomíkov senát 26. apríla 2013 najprv povolil obnovu konania dedičov Jána Antonína Baťu a hneď nato vo veci konal, hoci pôvodne mal byť prípad pridelený sudcovi náhodným výberom.
Tomík zrušil rozsudok bývalého Národného súdu v Prahe z roku 1947, ktorý v neprítomnosti odsúdil Jana Antonína Baťu na 15 rokov väzenia a prepadnutie majetku za kolaboráciu s nacistami. Tým akoby odsúdeného Baťu rehabilitoval.
Na také závažné rozhodnutie mu stačila hodina a pol. Jeho verdikt otvoril cestu dedičom niekdajšieho impéria, aby sa dožadovali od ministerstva financií vyrovnania za znárodnený majetok. Hrozilo, že štát im bude musieť vyplatiť najmenej miliardu eur.
Minister financií Peter Kažimír reagoval podaním sťažnosti. Vlani v novembri Krajský súd v Bratislave zrušil uznesenie okresného súdu v celom rozsahu. Podľa krajského súdu nemal Okresný súd Bratislava I právomoc obnoviť konanie, a teda ani zrušiť právoplatný rozsudok Národného súdu v Prahe z roku 1947.
Baťovi vnuci odpovedali podaním sťažnosti na Ústavný súd. Trvajú na tom, že bolo porušené ich základné právo na spravodlivý proces. Žiadajú vrátiť vec na nové prerokovanie. Ústavný súd v tomto prípade ešte nerozhodol.
Tomík v stredu priznal, že pochybil a svoje zlyhanie označil za poučenie na celý život. „Bolo pre mňa dostatočným ponaučením a určite sa už nezopakuje. Je to ponaučenie na celý život,“ povedal. Podľa zistení Najvyššieho súdu Tomík konal z nevedomosti a nie cielene, čo však podľa predsedu disciplinárneho senátu Martina Michalanského neznamená, že sa nič nestalo.
„Sudca následkom nevedomosti konal v rozpore s platným rozvrhom práce na súde a v rozpore so zákonom,“ vysvetlil Michalanský. Dodal, že Tomík je mimoriadne výkonný sudca s absolútne pozitívnym hodnotením a v niektorých mesiacoch pojednáva aj 11 dní, čo je veľa. „Neviem, kedy stíhate študovať spisy a písať rozhodnutia,“ oslovil na záver Tomíka.
Sudcu sa zastala aj jeho nadriadená, predsedníčka bratislavského súdu Eva Fulcová, ktorá napísala list disciplinárnemu súdu. Predseda senátu pri odôvodnení zdôraznil, že sudcu nemožno odvolať z funkcie na základe nedbanlivostného konania.
Právnička spolupracujúca s Via Iuris Eva Kovačechová trest nepovažuje za nízky. „Pozerám sa na to optikou rozhodnutí v minulých rokoch, kedy by takýto trest patril k vôbec najvyšším. To ale skôr hovorí o tom, že v predchádzajúcich rokoch bol v disciplinárnych konaniach vážny problém, takže v porovnaní s minulými rokmi sa tento trest zdá byť primeraný,“ uzavrela Kovačechová.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.