Rodičom pridajú na škôlky, iným na cestu za prácou

Z terajšej maximálnej sumy 230 eur príspevok od januára vzrastie na 280 eur. Platí to však len v prípade, ak sa o dieťa do troch či výnimočne až do šiestich rokov veku starajú v súkromnom zariadení, prípadne sa mu venuje fyzická osoba so živnostenským oprávnením.

Ak ho však rodič umiestni do škôlky zriadenej obcou, získa nárok len na príspevok do výšky 80 eur mesačne. A ak sa o dieťa bude starať napríklad starý rodič bez živnostenského oprávnenia, dostane za to iba toľko, čo teraz, teda 41,10 eura.

Podľa odhadov ministerstva práce by sa v budúcom roku mohol príspevok vyplácať asi na 3-tisíc detí. Ich rodičom by to malo umožniť lepšie si zosúladiť osobný a pracovný život. A zrejme vzniknú aj nové pracovné miesta v oblasti poskytovania starostlivosti o deti. Zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa je súčasťou druhého vládneho sociálneho balíčka.

Suma 280 eur sa odvodila z faktu, že od roku 2011, keď sa príspevok zvýšil na 230 eur, sa ceny sociálnych služieb zdvihli o približne 21 percent. Tomu aj zodpovedá jeho nárast o 50 eur. Prijatá novela zákona tiež zjednodušuje poskytovanie príspevku, ktorý sa vypláca z eurofondov.

Rodičovi po novom odpadne povinnosť dokumentovať úradu práce každý mesiac všetky skutočne vynaložené náklady na starostlivosť. Postačí mu jednorazovo priniesť zmluvu uzavretú so zariadením, v ktorej bude uvedená dohodnutá cena za starostlivosť o dieťa.

V diskusii návrh kritizoval najmä opozičný poslanec a exminister práce Jozef Mihál (SaS). „Rozmýšľajme rozumom!“ odmietol redukciu príspevku v prípade obecných zariadení. Ak predtým minister práce Ján Richter (Smer) argumentoval, že VZN obcí definujú poplatky za umiestnenie detí v škôlkach len na úrovni okolo 60 eur, Mihál tvrdil, že samosprávy ich stláčajú dolu umelo.

A keďže potom prevádzku škôlok musia dotovať peniazmi z vlastných rozpočtov, nezostáva im peňazí na iné ich zákonné kompetencie, napríklad na opateru seniorov a zdravotne postihnutých v domácnostiach. Richter však oponoval, že zvolené maximum 80 eur „nie je bulharská konštanta“, ale suma, ktorá vzišla z rokovaní so zástupcami ZMOS. Odmietol, že by si mali samosprávy riešiť rozpočtové problémy cez tento príspevok.

Mihál takisto žiadal pomerne o 21 percent, čiže na sumu 50 eur, zvýšiť aj príspevok náležiaci za opateru o dieťa starému rodičovi, no ani s týmto návrhom neuspel.

Ďalšie dva v stredu prijaté sociálne zákony by mohli pomôcť ľuďom hľadajúcim si prácu. Najväčším benefitom novely zákona o službách zamestnanosti by mal byť od budúceho roka poskytovaný nový príspevok – na podporu mobility za prácou. Na rozdiel od doterajšieho príspevku na presťahovanie sa za prácou už nárok naň nebude podmienený trvalým pobytom v novom pôsobisku žiadateľa.

Ak sa čo i len prechodne presťahuje do vzdialenosti aspoň 70 km, štát mu môže preplatiť 80 percent nákladov na bývanie, najviac však pol roka a v sume 250 eur mesačne. Znevýhodneným uchádzačom o prácu bude štát tento príspevok poskytovať ďalších šesť mesiacov, a to v sume maximálne 125 eur mesačne.

Dosiaľ sa príspevok na presťahovanie za prácou poskytoval jednorazovo, do výšky 1 327,76 eura. Podmienkou pre žiadateľa však bolo preukázať trvalý pobyt na novom pôsobisku. Keďže pri veľkých rozdieloch v cenách nehnuteľností v regiónoch s pracovnými príležitosťami mal len málokto šance kúpiť si nové bývanie, o príspevok bol minimálny záujem. V roku 2014 oň požiadalo 38 záujemcov, rok predtým 66.

V budúcom roku však ministerstvo práce očakáva aspoň 800 záujemcov. Ako už v utorok v rozprave potvrdil poslanec a ďalší niekdajší minister práce Július Brocka (KDH), úpravu príspevku víta aj opozícia. Súčasnú podmienku zmeny trvalého pobytu označil za „nezmyselnú požiadavku“.

Parlament schválil aj zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb. Jeho hlavným cieľom je zharmonizovať v tejto sfére slovenskú a európsku legislatívu. Mal by zabrániť zneužívaniu vyslania, obchádzaniu pracovného práva aplikovaného na Slovensku a chrániť práva vyslaných zamestnancov.

Medzihranične fungovali napríklad viaceré slovenské pracovné agentúry, ktoré si založili pobočku v Česku, naverbovali slovenských zamestnancov do slovenských firiem, ale uplatňovali na nich českú legislatívu, ktorá pracovníkom zabezpečovala horšie podmienky ako na Slovensku. Slovenské subjekty pritom nemali ani možnosť kontrolovať a postihovať takéto nekalé praktiky. Nový zákon by im mal zamedziť.