Vyplýva to zo záverečnej správy Leteckého a námorného vyšetrovacieho úradu, ktorú zverejnil vo štvrtok, štyri mesiace od nešťastia. V správe sa zároveň odporúča prehodnotiť súčasné označovanie vedení a záchranárske vrtuľníky vybaviť presnými mapami a zariadeniami na prerezanie drôtov počas letu.
Vrtuľník, v ktorom zahynuli štyria záchranári, letel v osudný deň veľmi nízko a navyše v zložitom teréne. „Tieto okolnosti spôsobili, že pilot prehliadol drôty a zachytil ich listami nosného rotora, teda vrtuľou,“ povedal predseda vyšetrovacej komisie Igor Benek.
Posádka sa s najväčšou pravdepodobnosťou maximálne venovala hľadaniu miesta, kde na pomoc čakal zranený 10-ročný turista. Oblasť bola skrytá v úzkom údolí husto zarastenom stromami. V analýze sa na základe svedeckých výpovedí a údajov o výške a rýchlosti letu vyšetrovacia komisia domieva, že časová tieseň posádku vrtuľníka donútila letieť proti zapadajúcemu slnku.
„Tým sa výrazne zhoršila možná identifikácia elektrického vedenia, ktorého stožiare boli pri ich výške letu skryté v poraste,“ tvrdia vyšetrovatelia. Záchranárske vrtuľníky lietajú mimo predpisov, a keď zasahujú, musia sa dostať aj pod 150 metrov.
V čase príletu bola navyše veľká časť údolia v tieni. To znamená, že presná lokalizácia miesta, kde bol pacient, bola veľmi náročná. Pilot i posádka preto prehliadli drôty prevísajúce nad údolím, ktoré boli umiestnené na nízkych stĺpoch a splývali s prostredím. „Elektrické vedenie za daných svetelných podmienok, pri danom kurze a výške letu, bolo iba veľmi ťažko spozorovateľné,“ píše sa v záverečnej správe.
Za bezprostrednú príčinu pádu pokladá vyšetrovací úrad dva faktory. Stret vrtuľníka s oceľovými drôtmi a prebiehajúci západ slnka, ktorý mohol oslepiť pilota. Ďalšími bol náročný horský terén, neoznačené elektrické vedenie či kombinácia západu slnka a zatienenej doliny.
„Potvrdilo sa to, čo sme tušili už krátko po nešťastí. Už vtedy bolo zrejmé, že s drôtmi na tom mieste nie je všetko v poriadku. A teraz sa v samotnej správe píše, že boli na nízkych stožiaroch a pre pilota len ťažko viditeľné,“ povedal pre Pravdu zdroj blízky vyšetrovaniu. Ako dodal, pilot a posádka môžu byť akokoľvek skúsení, ale kombinácia okolností, aká nastala v tomto prípade, je fatálna.
Na základe vyšetrovania vydala komisia odporúčania pre Ministerstvo dopravy a tiež pre spoločnosť Air-Transport Europe (ATE), ktorá záchranárske vrtuľníky prevádzkuje. Jedným z piatich odporúčaní adresovaných ATE je overiť si u výrobcu možnosť vybavenia reznými zariadeniami, ktoré by v prípade potreby prerezali elektrické vedenie.
Takéto zariadenie je v letectve známe pod skratkou WSPS a podľa bývalého pilota ATE Viliama Orosza ním už dávno bývajú vybavené mnohé vrtuľníky. Systém WSPS sa vyrába z ocele a montuje sa okolo prednej časti kabíny. V prípade stretu vrtuľníka s elektrickým vedením dokáže výrazne eliminovať riziko havárie.
Hovorkyňa spoločnosti ATE Zuzana Turočeková uviedla, že odporúčania vyšetrovateľov zapracujú do svojich postupov. „Na základe záverečnej správy leteckej nehody bude s členmi letových aj technických posádok vykonaný dôkladný rozbor jej výsledkov. V súvislosti s odporúčaním overiť u výrobcu možnosť vybaviť vrtuľníky rezným nástrojom s výrobcom týchto strojov komunikujeme,“ uviedla Turočeková a zároveň upozornila, že pri nehode záchranárov v Slovenskom raji sa do kontaktu s elektrickým vedením dostali listy nosného rotora a rezné zariadenia by v tomto prípade nepomohli, pretože sa umiestňujú na kabínu a nie na vrtuľu.
To potvrdil aj Orosz. Podľa neho je rezné zariadenie efektívne, ak nie je drôt príliš hrubý. Avšak ani pri jeho použití sa nedá vylúčiť kontakt elektrického vedenia s rotorom. „Znižuje len pravdepodobnosť havárie,“ vysvetľuje pilot.
Rezortu dopravy zase komisia odporučila, aby preskúmali možnosť zmeniť Zákon o civilnom letectve a zvýšiť tak bezpečnosť letov. Tá by sa podľa ich mienky zlepšila zavedením povinnosti označovať leteckým prekážkovým značením aj vedenia veľmi vysokého napätia 22 kV a viac, ktoré vedú najmä ponad údolia alebo v blízkosti diaľníc a ciest.
Podľa hovorcu rezoru Martina Kóňu takúto požiadavku zapracovali do novely leteckého zákona už v roku 2013, neskôr bol však tento návrh stiahnutý. „Ministerstvo dopravy však pri najbližšej možnej novele leteckého zákona zapracuje do nej obsah odporúčania zo záverečnej správy,“ dodal Kóňa.
Tragická letecká nehoda sa stala 17. júla o 16.12 h v Kláštornej rokline prielomu Hornádu. O život prišli 44-ročný pilot Ľubomír Majerčák, 34-ročný letecký záchranár Martin Svitana, 45-ročný lekár Marek Rigda a 37-ročný náčelník Horskej záchrannej služby v Slovenskom raji Dušan Leskovjanský.
Pôvodný článok z agentúr sme nahradili článkom z denníka Pravda.