Voľby 2016: V hre sú tri možnosti vlády

, 13.11.2015 13:00

Už len 113 dní a voliči rozhodnú o novej podobe parlamentu a vlády. Aj keď sa dnes dá len ťažko odhadovať, ako ľudia v marci hodia kocky, prieskumy naznačujú tri alternatívy vytvorenia budúcej vlády. V hre je ľavo-pravý kabinet Smeru a niektorej opozičnej strany, čisto pravicová vláda alebo zopakovanie jednofarebnej vlády.

V poradí deviate slobodné voľby od nežnej revolúcie sa uskutočnia v sobotu 5. marca 2016. Po vyhlásení termínu volieb predsedom parlamentu Petrom Pellegrinim sa vo štvrtok začala oficiálna kampaň.

Zatiaľ nikto nepochybuje, že Smer voľby vyhrá. Otázkou je, či mu volebný zisk bude stačiť na vládnutie bez koaličných partnerov. Vláda pravice je nateraz menej pravdepodobná pre nedostatočnú podporu, jej vznik by komplikoval aj vyšší počet strán. Podľa politológa Michala Horského do parlamentu by mali podľa prieskumov postúpiť Smer, Sieť, KDH, Most-Híd a SNS.

Infografika
Infografika
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Pravda, SHUTTERSTOCK

„Buď opozičné strany budú mať dosť hlasov a guráže, že vytvoria pravicovú vládu, alebo budeme svedkami koalície Smeru s niektorou opozičnou stranou. Nie je však vylúčené, a v kampani o to pôjde, že Smer zopakuje svoje víťazstvo takým spôsobom, že vytvorí znovu vládu sám,“ zhodnotil Horský.

Príchodu pravicovej vlády zo všetkých možností najmenej verí politológ Juraj Marušiak. „Neviem si predstaviť vládu pravice. To by sa muselo ešte do marca niečo udiať, aby sa tak zásadne zmenil pomer síl. Opozícia ani nemá človeka, ktorého by mohla predstaviť verejnosti ako lídra. Šéf Siete Radoslav Procházka nie je natoľko silný z hľadiska volebnej podpory, a ani ponuky, ktorá by bola alternatívou k ponuke Smeru,“ povedal Marušiak.

Na poslednú chvíľu sa snaží napraviť si tvár pred voličmi dlhodobo rozdelená časť opozície. O alternatívu voči Smeru sa usiluje predseda Mostu-Híd Béla Bugár. O takejto možnosti už rokoval s KDH aj Sieťou. „Hlavným cieľom je, aby sme v tomto krátkom období pred voľbami ukázali, že v určitých veciach vieme zaujať spoločné stanovisko. Ale hlavne, aby sme avizovali, že máme vôľu po voľbách nielen spolupracovať, ale aj, ak sa podarí, zložiť vládu,“ povedal v štvrtok Bugár. Zoskupenie týchto troch strán však podľa posledného prieskumu Focusu zaostáva za Smerom o 12 percent. K vládnutiu by tak trojica strán potrebovala ďalších partnerov.

Dôležité údaje o voľbách

  • Parlamentné voľby sa uskutočnia 5. marca 2016
  • Strany musia kandidačné listiny odovzdať Štátnej komisii pre voľby najneskôr do 6. decembra 2015
  • Kampaň sa skončí 3. marca 2016, potom začne dvojdňové moratórium
  • Strany môžu minúť v kampani maximálne 3 milióny eur
  • Prieskumy verejnej mienky je možné zverejňovať len do 20. februára 2016
  • Do parlamentu sa dostane strana, ktorá získa aspoň 5 percent hlasov voličov
  • Ak koalíciu tvoria dve alebo tri strany, musia získať aspoň 7 percent hlasov

Politológ Marušiak si nevie predstaviť, že by spomínanú trojku mali doplniť SNS alebo koalícia Obyčajných ľudí a Novy. „Môže to byť dosť veľký problém. Zatiaľ je podľa prieskumov tiež evidentné, že Nova Daniela Lipšica je pre Matovičových Obyčajných ľudí skôr príťažou a nedostali by sa ani do parlamentu. Matovič však už ukázal, že sa vie elegantne striasť nepotrebného nákladu,“ dodal politológ. V minulých voľbách z kandidátky Obyčajných ľudí totiž odišlo viacero ľudí z OKS a KDS po tom, čo chcel Matovič poslať na detektor lži šéfov týchto strán.

Vládny Smer o podobe novej vlády nechce hovoriť, zo spolupráce nevylúčil žiadny politický subjekt. Predsedníčka poslaneckého klubu Smeru Jana Laššáková vo štvrtok uviedla, že by bolo úsmevné krátko po vyhlásení volieb hovoriť, s kým by strana išla do vlády. „Ide nám o to, aby sme mali čo najlepšie výsledky a mohli pokračovať v tom, čo sme začali. Voľby ukážu, ktoré strany budú v parlamente a potom budu nasledovať rokovania,“ poznamenala Laššáková.

Volebná kampaň síce začala vo štvrtok, strany však už rozbehli stretnutia s voličmi. Blížiace sa voľby pripomínajú aj bilbordy, ktoré visia po Slovensku od leta. Strany sa prezentujú tiež videami na sociálnych sieťach. Či sa objavia v kampani aj nejaké nové prvky a bude iná na rozdiel od tých predchádzajúcich, odborník na reklamu Igor Brossmann nevie povedať. Podľa neho sa napríklad pred pár rokmi hovorilo, že sociálne médiá urobia revolúciu, lebo v zlomku sekundy sa niečo zjaví na internete, rozšíri medzi státisíce ľudí a ťažko sa na to reaguje. Domnieva sa, že dnes sa môžu sociálne médiá javiť nedôveryhodne.

Brossmann to pripísal kampani, do ktorej sa zapojilo Rusko po obsadení Krymu či vstupe do vojny v Sýrii. „Sú armády ľudí, ktorí systematicky a profesionálne vytvárajú dojem, že pravda nie je jedna, ale je ich aj dvadsať. Keď sa teda objaví na internete nejaká téma, tak ju okamžite vyvracajú ďalšie teórie,“ poukázal Brossmann.

Je preto presvedčený, že „tvrdou menou“ v kampani budú skôr osobné stretnutia politikov s voličmi, ktoré môžu zabrať.

V kampani sa bude zápasiť hlavne o nerozhodnutých voličov. Dôležité bude tiež osloviť voličov, ktorí sú nestabilní. Strany čaká mobilizácia aj vlastných sympatizantov, aby nevyjadrovali podporu len doma v papučiach, ale reálne prišli do volebných miestností.

Podľa Horského kampani udajú tón preferenčne najsilnejšie strany Smer, Sieť, Most-Híd, KDH a SNS. „Nepochybne však budeme ešte svedkami, ako mikrostrany a politici, ktorí prežívajú tzv. klinickú smrť sa budú pokúšať zaujať verejnosť rôznymi škandálmi. Ich množstvo ťažko predvídať. Zdá sa, že hlavný stranícky prúd udrží kampaň v rámci tradície, aj keď nie vysokej, ale už demokratickej politickej kultúry,“ dodal politológ.

Parlamentná kampaň býva zo všetkých typov kampaní tradične najdrahšia. Každá strana môže minúť najviac 3 milióny eur. V posledných voľbách v roku 2012 finančný strop zákon nepoznal. Najviac minul Smer: 3,3 mil. eur, potom SDKÚ: 2,6 mil., SaS necelých 1,2 mil. Niečo vyše milióna stáli voľby KDH a Most-Híd. Obyčajní ľudia vynaložili 550-tisíc eur.

Smer teraz tvrdí, že sa do limitu 3 milióny eur zmestí. Kampaň bude hradiť výlučne z vlastných zdrojov, ktoré dostal od štátu a nebude prijímať žiadne dary.

Sieť použije financie, ktoré získala z bankového úveru v súhrnnej výške 1,8 milióna eur z českej Fiobanky, ďalej z členských príspevkov a darov od priaznivcov. Sieť oslovovala ľudí už pred letom stovkami bilbordov. Doterajšie náklady dosiahli koncom leta podľa jej vyjadrenia sumu približne 200-tisíc eur.

Most-Híd odhadol svoje výdavky na približne 1,3 milióna eur. KDH na otázky o financovaní kampane neodpovedalo. Obyčajní ľudia odkázali, že sa zmestia do limitu 3 milióny. SaS uviedla, že jej rozpočet by mal byť do 500-tisíc eur. SNS predpokladá, že minie približne 450-tisíc eur. Peniaze pôjdu zo zvýšených členských príspevkov predsedu strany Andreja Danka a z pôžičiek. Prispejú aj niektorí členovia predsedníctva strany. SMK plánuje okolo 200-tisíc eur.

Kampaň skončí 48 hodín pred voľbami vo štvrtok 3. marca o siedmej ráno. Potom nastane dvojdňové moratórium.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#voliči #voľby 2016 #predvolebné prieskumy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk