Jozef Horák pôsobil v dedinke neďaleko Banskej Štiavnice v rokoch 1927 až 1945. „Nie je naším rodákom, pôsobil tu ako učiteľ v ľudovej škole. Popritom stíhal písať aj krásne povesti,“ podotýka starostka Podhoria, obce s 330 obyvateľmi, Dana Lóžiová. Horák vštepoval deťom vedomosti z rôznych oblastí, no ako veľký milovník prírody nezanedbával ani svet zelene. Pri vtedajšej škole, ktorá je dnes sídlom obecného úradu, využil voľnú zelenú plochu na vysadenie desiatok rôznych druhov ovocných stromov, najmä jabloní a sliviek, ktorá potom slúžila ako školská záhrada.
„V nej viedol deti k tomu, aby sa o stromy starali a vedeli ich ošetrovať i štepiť. Odvtedy sa záhrada začala spomínať ako štepnica,“ zdôrazňuje Lóžiová. V tom čase bola žiačkou v škole aj pani Anna Ivaničová, ktorá má už 83 rokov a býva v Podhorí. „Dobre si na tie časy pamätám. My dievčatá sme sa v rámci vyučovania venovali ručným prácam, no chlapci pomáhali učiteľovi Horákovi starať sa o stromy. So mnou chodila do jednej triedy aj jedna z jeho dcér, druhá chodila v tom čase tiež do našej školy, no bola mladšia,“ spomína na začiatky štepnice pani Ivaničová.
Roky však plynuli. Horák z obce odišiel a potom učil v Banskej Štiavnici, kde je aj pochovaný. A ako sa pominul on, pominula sa aj väčšina zo stromov, ktoré v časoch svojho učiteľovania v Podhorí zasadil. Zostalo z nich už len torzo.
„Medzi obyvateľmi obce skrsla pred niekoľkými mesiacmi myšlienka obnoviť ovocný sad na mieste štepnice. V obci máme občianske združenie Teplá – Žakyl, ktoré vypracovalo projekt obnovy štepnice a z grantového programu Tu sa nám páči, tu chceme žiť získalo tisíc eur. Spolufinancovala ho obec aj združenie. Za získané peniaze sme nakúpili ovocné stromy, lavičky, odpadkové koše a dali vyrobiť propagačné materiály vrátane informačných tabúľ o jednotlivých odrodách stromov,“ hovorí starostka.
Podhorčania v spolupráci s Technickou univerzitou vo Zvolene zmapovali výskyt rôznych druhov ovocných stromov v miestnych záhradách a vybrali najrozšírenejšie druhy. „Do sadu sme zasadili pätnásť stromov, z každého druhu jeden. Deväť jabloní, štyri hrušky, jednu poloslivku a jednu mirabelku. Každý strom obsahuje aj popisnú tabuľku, na ktorej je uvedené, odkiaľ sorta pochádza, akého charakteru plody sú, kedy sa zbierajú či aké je ich využitie, či sa viac hodia na štrúdľu, alebo na vypálenie,“ vysvetľuje Lóžiová.