Ponuka strán vytvára nekontrolovateľný smog, tvrdí Horský

O čom svedčí skutočnosť, že chcú kandidovať viac ako dve desiatky strán? Na straníckej politickej scéne je iba jedna strana, ktorá si uvedomuje ťažký dosah globalizačných, hospodárskych, ale aj ideových a politických procesov, ktoré sa dejú v súčasnom svete. Z nich vyplýva, že sú strany, ktoré majú na tieto problémy odpoveď, a strany, ktoré si ich ani neuvedomujú a nevdojak sú spoluhráčmi tzv. antipolitiky. Drobia politickú scénu, nemenia svoje kádre a nehľadajú programy, ktoré sú príznačné pre 21. storočie. Naša politická scéna má dominantnú silu Smer, potom má niekoľko trpaslíkov, ktorí majú takmer rovnaké šance získať podporu medzi piatimi až deviatimi percentami. Napokon je to záplava parlamentných smetí a je jedno, koľko ich je.

Ktoré z nových strán by mohli vstúpiť do parlamentu?
Na prvý pohľad sa zdá, že takáto situácia signalizuje, že ponuka je široká a občan si môže vyberať z bohatého politického stola. Faktom však je, že takáto ponuka vytvára nekontrolovateľný smog relatívne ťažko posudzovateľných kandidátov na vstup do parlamentu, prípadne do vládnych kresiel. Situácia v Európe však ukazuje, že tradičné strany sa musia zásadným spôsobom zamyslieť nad svojou politickou aktivitou, ak chcú prežiť. Ak to neurobia, tak Európa a Slovensko nemôže čakať od malých bezvýznamných straničiek, ktoré nemajú program ani členstvo a koncentrujú sa iba na mediálne škandály, stabilnú a prosperujúcu spoločnosť.

Ako budú voliči vnímať ponuku na kandidačných listinách?
V mnohých prípadoch tí voliči, ktorí inklinujú k zavedeným stranám, sa budú riadiť emotívne súčasnou situáciou a ich prestížou, akú v posledných rokoch zaujímajú na politickej scéne. Je však veľké množstvo sklamaných a protestných voličov, ktorí chcú zmeniť svoje preferencie, ale týmto voličom nezostane nič iné iba voliť protestnú stranu, ako to urobili v minulosti pri stranách pána Matoviča, Sulíka, Ruska či Schustera. Zvyšok voličov zrejme zatvorí oči a vhodí do urny tú stranu, ktorej bilbord uvideli, keď sa uberali k volebnej urne.

Obmenili strany svoje kandidátky tak, že zaujmú novými ľuďmi?
Aj tradičné strany si len veľmi málo uvedomujú, ako Európu obchádza strašidlo antipolitiky a krízy zastupiteľského systému. Aj preto niekoľko nových osobností, ktoré na kandidátke každej strany môžeme zrátať na prstoch jednej či dvoch rúk, je príliš málo na to, aby mohli byť primeranou odpoveďou na chaos antipolitiky.