Podľa politológa Michala Horského je nepochybné, že migranti sa stali dominantnou témou roka v slovenskej politike. „Išlo o tému s najväčším emotívnym nábojom. Každý občan, každý volič k otázke utečencov zaujíma postoj, či už súhlasný alebo odmietavý,“ povedal Horský.
Jedným z receptov riešenia krízy bolo rozhodnutie lídrov EÚ v júni, že členské krajiny si dobrovoľne podelia 40-tisíc utečencov z Grécka a Talianska. Slovensko malo prijať 785 žiadateľov o azyl. Možnosť povinných kvót však neprešla. Premiér Robert Fico bol tvrdo proti. „Nikto nebude prikazovať Slovenskej republike, koľko a akých migrantov má prijať. Na dobrovoľnom základe budeme viesť dialóg s Európskou komisiou a povieme, aký bude príspevok Slovenska,“ vyhlásil po summite Fico. Tento jeho názor sa navyše opieral o uznesenie parlamentu, ktorý povinné kvóty odmietol.
Nekončiaci sa prílev migrantov cez leto priniesol mimoriadne opatrenia únie už v podobe povinných kvót. Ministri vnútra EÚ väčšinovým hlasovaním v septembri rozhodli o prerozdelení ďalších 120-tisíc migrantov. Slovensku pripadla kvóta 1 458 osôb. Proti hlasovali Slovensko, Česko, Maďarsko a Rumunsko.
Vláda premiéra Fica okamžite reagovala, že kvóty napadne na európskom súde v Luxemburgu, čo aj urobila. Predseda vlády dôvodil tým, že septembrové rozhodnutie ministrov vnútra členských krajín EÚ odsúhlasilo povinné kvóty, čo bolo v rozpore so závermi júnového summitu lídrov únie. Prekážalo mu tiež, že o nich ministri rozhodli väčšinovým hlasovaním, a nie jednomyseľne.
Opozícia síce povinné kvóty naďalej odmietala, ale argumentovala, že žaloba Slovensko poškodí a zhorší našu osamotenú pozíciu v EÚ. K Slovensku sa napokon pridalo aj Maďarsko. Tamojší parlament splnomocnil vládu Viktora Orbána, aby tiež kvóty zažalovala.
Premiér odmietol v otázke žaloby uhnúť. „Nemôžeme celý čas hovoriť, že kvóty sú nezmyselné a potom za ne zahlasujeme a ešte ich aj budeme realizovať,“ zdôvodňoval postup vlády a námietky, že Slovensko môže byť v únii odstrkované. Opakovane tiež tvrdil, že ide o falošnú solidaritu a že kvóty nebudú fungovať.
Veľkému tlaku čelil Fico aj v samotnej EÚ za to, že jeho vláda si zaumienila kvóty napadnúť na súde. Zvlášť podráždení boli partneri Smeru v Strane európskych socialistov. Zvažovali dokonca, že Smer vylúčia zo svojich radov, ale napokon si to rozmysleli. Nepáčilo sa im, ako sa Fico a jeho vláda stavajú k utečeneckým kvótam. Premiér sa rozhodol pre cestu do Štrasburgu, kde svoje postoje vysvetľoval frakcii socialistov v Európskom parlamente. Európskym socialistom tiež poslal list, v ktorom sa prihlásil k sociálnodemokratickým hodnotám.
Podľa politológa Horského bol Fico ako premiér nepochybne hlavným moderátorom spoločenského, politického riešenia utečeneckej krízy na Slovensku a jeho hlas bolo silno počuť aj na medzinárodnej scéne. „Podarilo sa mu zosúladiť postoje obyvateľov krajiny nielen s postojmi vlastnej strany, ale fakticky celého politického spektra, ktoré odmieta kvóty a podporuje solidaritu,“ zhodnotil politológ. Dodal, že na druhej strane bola výrazná časť tretieho sektora a Prezidentský palác, ktorí mali voči utečencom ústretovejší vzťah a premiéra si vybrali ako objekt svojej kritiky.