Rok 2015: Premiér Fico sa postavil EÚ

Ešte nikdy v ponovembrovej histórii Slovenska nezasiahla do vnútropolitického diania tak silno zahraničná téma ako tento rok, keď to dokázala utečenecká kríza. Aj keď sa desaťtisíce migrantov Slovensku vyhli, muselo sa vyrovnať s riešeniami ponúkanými Európskou komisiou. Povinné kvóty na prerozdelenie migrantov z Talianska a Grécka, s ktorými prišiel Brusel, sa stali predmetom sporov v EÚ. Slovensko sa prijatým kvótam vzoprelo a zažalovalo ich na Súdnom dvore EÚ.

, 30.12.2015 18:00
Róbert Fico, premiér Foto: ,
Vláda premiéra Fica napadla kvóty o prerozdelení migrantov na európskom súde.
debata (9)

Podľa politológa Michala Horského je nepochybné, že migranti sa stali dominantnou témou roka v slovenskej politike. „Išlo o tému s najväčším emotívnym nábojom. Každý občan, každý volič k otázke utečencov zaujíma postoj, či už súhlasný alebo odmietavý,“ povedal Horský.

Jedným z receptov riešenia krízy bolo rozhodnutie lídrov EÚ v júni, že členské krajiny si dobrovoľne podelia 40-tisíc utečencov z Grécka a Talianska. Slovensko malo prijať 785 žiadateľov o azyl. Možnosť povinných kvót však neprešla. Premiér Robert Fico bol tvrdo proti. „Nikto nebude prikazovať Slovenskej republike, koľko a akých migrantov má prijať. Na dobrovoľnom základe budeme viesť dialóg s Európskou komisiou a povieme, aký bude príspevok Slovenska,“ vyhlásil po summite Fico. Tento jeho názor sa navyše opieral o uznesenie parlamentu, ktorý povinné kvóty odmietol.

Nekončiaci sa prílev migrantov cez leto priniesol mimoriadne opatrenia únie už v podobe povinných kvót. Ministri vnútra EÚ väčšinovým hlasovaním v septembri rozhodli o prerozdelení ďalších 120-tisíc migrantov. Slovensku pripadla kvóta 1 458 osôb. Proti hlasovali Slovensko, Česko, Maďarsko a Rumunsko.

Vláda premiéra Fica okamžite reagovala, že kvóty napadne na európskom súde v Luxemburgu, čo aj urobila. Predseda vlády dôvodil tým, že septembrové rozhodnutie ministrov vnútra členských krajín EÚ odsúhlasilo povinné kvóty, čo bolo v rozpore so závermi júnového summitu lídrov únie. Prekážalo mu tiež, že o nich ministri rozhodli väčšinovým hlasovaním, a nie jednomyseľne.

Opozícia síce povinné kvóty naďalej odmietala, ale argumentovala, že žaloba Slovensko poškodí a zhorší našu osamotenú pozíciu v EÚ. K Slovensku sa napokon pridalo aj Maďarsko. Tamojší parlament splnomocnil vládu Viktora Orbána, aby tiež kvóty zažalovala.

Premiér odmietol v otázke žaloby uhnúť. „Nemôžeme celý čas hovoriť, že kvóty sú nezmyselné a potom za ne zahlasujeme a ešte ich aj budeme realizovať,“ zdôvodňoval postup vlády a námietky, že Slovensko môže byť v únii odstrkované. Opakovane tiež tvrdil, že ide o falošnú solidaritu a že kvóty nebudú fungovať.

Veľkému tlaku čelil Fico aj v samotnej EÚ za to, že jeho vláda si zaumienila kvóty napadnúť na súde. Zvlášť podráždení boli partneri Smeru v Strane európskych socialistov. Zvažovali dokonca, že Smer vylúčia zo svojich radov, ale napokon si to rozmysleli. Nepáčilo sa im, ako sa Fico a jeho vláda stavajú k utečeneckým kvótam. Premiér sa rozhodol pre cestu do Štrasburgu, kde svoje postoje vysvetľoval frakcii socialistov v Európskom parlamente. Európskym socialistom tiež poslal list, v ktorom sa prihlásil k sociálnodemo­kratickým hodnotám.

Podľa politológa Horského bol Fico ako premiér nepochybne hlavným moderátorom spoločenského, politického riešenia utečeneckej krízy na Slovensku a jeho hlas bolo silno počuť aj na medzinárodnej scéne. „Podarilo sa mu zosúladiť postoje obyvateľov krajiny nielen s postojmi vlastnej strany, ale fakticky celého politického spektra, ktoré odmieta kvóty a podporuje solidaritu,“ zhodnotil politológ. Dodal, že na druhej strane bola výrazná časť tretieho sektora a Prezidentský palác, ktorí mali voči utečencom ústretovejší vzťah a premiéra si vybrali ako objekt svojej kritiky.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Robert Fico #utečenci #Ročenka 2015
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy