To všetko prezradil obsah nákupného košíka. Ostatné sme sa dozvedeli od „tety Ľudky“, ako dievčence oslovovali svoju vychovávateľku Ľudmilu Wolfovú, ktorá im pri nákupoch robila gardedámu.
„Práce našich detí sme posielali do niekoľkých súťaží. Nevedeli sme si preto spomenúť, ktorý obrázok je ten víťazný,“ smiala sa Ľudmila Wolfová, vychovávateľka v topoľčianskej špeciálnej základnej škole pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou. Dievčence namaľovali obrázok na tému Moje najkrajšie Vianoce v školskom klube. „Marietka, ktorá vymyslela príbeh, ho začala a Veronika, ktorá je už trošku zručnejšia, ho dokončila,“ prezradila pani Ľudka, ktorá dievčatám s kreslením musela trošku pomôcť. Ako dodala, škola tým doslova žije.
Kamarátky mali jasno v tom, za čo peniažky vymeniť. Jednoznačne tablety, ktoré ich zavedú do sveta hier. Dievčatá brzdila hanblivosť, no našťastie tu bola pani Ľudka – tlmočníčka želaní, s ktorými sa jej vopred zdôverili. Tašky s minipočítačmi si hrdo niesli v ruke, ale oči im azda najviac svietili v oddelení s hračkami. Tu prišli na rad pravé dievčenské veci.
Veronika hľadala bábiku s veľkými očami a blond vrkočom v ľadovomodrých šatách. Azda všetky deti by spoznali princeznú Elsu z rozprávky Ľadové kráľovstvo. Nakoniec ju presvedčila iná princezná, Rapunzel. Marietka mala vysnívanú bábiku, o ktorú by sa mohla starať. „Najlepšia by bola taká, ktorá by sa podobala na skutočné bábätko,“ priblížila pani Ľudka Marietkinu predstavu. „Rada sa mazná, rozpráva a pri kŕmení vydáva zvuky,“ keď to Marietka počula, zažiarili jej oči. To bola tá správna!
Na pobádanie sa ocenené „maliarky“ predsa len osmelili. Samy prichádzali s tým, čo sa im páčilo. Do košíka putovali aj kreatívne hračky. Pani Ľudka pozná pomery rodín, z ktorých dievčatá pochádzajú. Preto navrhla, aby si vybrali aj nejaké oblečenie. Obe školáčky žijú v mnohopočetných rodinách. Veronike robí spoločnosť šesť súrodencov. Keďže je z Topoľčian, do školy každý deň dochádza.
Marietkini rodičia čakajú jedenáste dieťa. „Budem mať sestričku,“ prezradila s hanblivým, no roztomilým úsmevom. Po jej narodení bude tretia najmladšia. Marietka má domov v neďalekých Práznovciach, preto s ďalšími štyrmi súrodencami, ktorí školu navštevujú tiež, zostáva počas týždňa v školskom internáte.
Podľa pani Ľudky sa dievčatá rady parádia, preto proti oblečeniu vôbec neprotestovali. Ako prvé pribudli k hračkám ružové rukavičky, ako inak, s rozprávkovým motívom. Dievčatá hľadali najmä bundy. Bohužiaľ, veľkosti pre deväťročné slečny už nemali. S vychovávateľkou preto zamierili k topánkam. Veronika si vybrala čierno-ružové snehule s kožušinou. Hneď jej padli do oka. „Mám číslo 31,“ zahlásila. Marietka ťahala vychovávateľku k čiernym lakovaným čižmám. Opäť bol problém s veľkosťami.
„Nejde mi tam noha,“ žalovala sa sklamane, keď sa predsa len rozhodla vyskúšať menšie číslo. Napokon si našla iné, aj keď za čiernymi jej bolo smutno. Dievčatá sa tešili aj z čeleniek, sponiek či náramkov. Na otázku, či sa s toľkými darčekmi podelia so svojimi súrodencami, len pokrčili plecami. Vychovávateľka pozrela na hodinky. Presne na chlp to stihli, pretože dievčatá čakala generálka vianočného vystúpenia pre rodičov.
Milé deti,
ďakujeme za všetky krásne obrázky, ktoré ste nám poslali, máme z nich veľkú radosť. Vyzdobili sme si s nimi redakciu a tak vďaka vám budeme mať v práci Vianoce po celý rok. Nakreslili ste veselých snehuliakov, čarovné vianočné stromčeky aj útulné betlehemy, kostolíky či vianočné trhy. Krásnych obrázkov bolo naozaj veľa a tak pán ilustrátor Martin Kellenberger mal ťažkú úlohu, aby vybral spomedzi všetkých kresieb práve tie najkrajšie. Škoda, že nemôžeme odmeniť všetky.
Prví traja výhercovia si mohli sami vybrať darček, ktorý ich poteší, a tým, ktorí od nás dostali pekné knižky, prajeme príjemné chvíle pri ich čítaní. Ak tvoj obrázok tieto Vianoce nevyhral, urobil radosť nám v redakcii a za taký krásny darček vám všetkým pekne ďakujeme.
Veselé Vianoce všetkým deťom aj rodičom praje redakcia Pravda
