Tento rok bol pri odovzdávaní štátnych vyznamenaní štedrejší ako vlani. Ocenil pätnásť osobností, kým minulý rok ich bolo len desať.
Zoznam ocenených
Lucia Popp, operná speváčka
Rad bieleho dvojkríža I. triedy in memoriam
Pavol Holländer, právnik
Rad bieleho dvojkríža II. triedy
Ernest Valko, právnik
Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam
Hana Hegerová, speváčka
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy
Dalma Špitzerová, divadelná herečka
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy
Oleg Pastier, básnik a spisovateľ
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy
Martin Porubjak, divadelník
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy in memoriam
Soňa Szomolányi, sociologička
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy
** Dušan Dušek**, prozaik a básnik
Pribinov kríž I. triedy
Rudolf Sikora, výtvarník
Pribinov kríž I. triedy
Vladimír Dedeček, architekt
Pribinov kríž II. triedy
Júlia Horáková, lekárka
Pribinov kríž II. triedy
Michal Handzuš, hokejista
Medaila prezidenta SR
Helena Pašiaková, riaditeľka gymnázia
Medaila prezidenta SR
Mária Smreková, riaditeľka gymnázia
Medaila prezidenta SR
Na deň vzniku SR Kiska vyznamenal aj ľudí, ktorí mali kritický postoj k rozdeleniu bývalej československej federácie a boli proti vzniku samostatného Slovenska.
Vyznamenanie dostala sociologička a politologička Soňa Szomolányi a in memoriam Martin Porubjak. Divadelník Martin Porubjak po Novembri 1989 stál pri zrode VPN, v rokoch 1991 až 1992 bol vicepremiérom slovenskej vlády. Radom Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam prezident vyznamenal Ernesta Valka. Známy advokát bol v minulosti predseda federálneho ústavného súdu, neskôr pôsobil v súkromnej sfére, pričom sa nevyhol kontroverznej agende. V novembri 2010 Valka v jeho dome zastrelil neznámy páchateľ.
Osobnosti, ktoré prezident vyznamená, mu predkladá komisia. Návrhy na udelenie štátneho vyznamenania môže predkladať prezidentovi parlament a vláda. Prezident môže udeliť vyznamenanie aj bez návrhu. Pri udeľovaní jednotlivých tried vyznamenaní sa vychádza z miery zásluh toho, komu sa ocenenie udeľuje. Pri vyznamenaní I. triedy musí byť miera zásluh obzvlášť mimoriadna.
Už doslova tradíciou je, že hlava štátu väčšinou nevyznamenáva 1. januára v deň štátneho sviatku Slovenskej republiky. Týka sa to nielen súčasného prezidenta Kisku, ale aj jeho predchodcov Michala Kováča, Rudolfa Schustera a Ivana Gašparoviča.
„Čo robil prezident Kiska 1. januára a kde bol sedem dní?“ spýtal sa včera odborník na protokol Jarolím Antal a dodal, že také niečo sa nedeje nikde na svete. Prečo teda prezident neodovzdal ocenenia 1. januára? Podľa hovorcu prezidenta Romana Krpelana termín odovzdávania štátnych vyznamenaní vždy bol a bude po dohode s Národnou radou a Úradom vlády. „Prezident, predseda Národnej rady a predseda vlády vždy spolu pozývajú osobnosti spoločenského života na slávnostnú recepciu pri príležitosti štátneho sviatku vzniku Slovenskej republiky,“ dodal Krpelan.
Prezident bol pritom 1. januára v Bratislave. Spoločne so šéfom parlamentu Petrom Pellegrinim sa zúčastnili novoročnej omše v Dóme sv. Martina. Podľa hovorcu šéfa parlamentu termín stanovila Kancelária prezidenta a Kancelária Národnej rady vyšla v ústrety. Hovorkyňa premiéra Beatrice Szabóová uviedla, že Robert Fico nemal 1. januára špeciálny program a bol pripravený zúčastniť sa udeľovania vyznamenaní.
Prezident Kiska vlani vyznamenával až 13. januára. Bývalý prezident Gašparovič volil dátumy ako 7. či 8. január. Presne 1. januára tak urobil len počas okrúhleho 15. a 20. výročia vzniku republiky. Rudolf Schuster napríklad v roku 2002 stanovil 3. január, Michal Kováč v roku 1998 oceňoval 2. januára.