Na tabuli hanby je už päťtisíc čiernych zamestnávateľov

Žena predáva v malom obchode. Pol druha hodiny denne, za plácu 2,20 eura. Pritom zo svojho trvalého bydliska dochádza 15 kilometrov tam aj späť. Takže za cestovné vydá viac, ako zarobí. Je to uveriteľné? Alebo jej skôr zamestnávateľ k priznaným peniazom vypláca aj nejaké ďalšie "keš", priamo na ruku, o ktorých štát nič nevie?

02.02.2016 11:48 , aktualizované: 03.02.2016 09:50
Ján Richter Foto: ,
Nelegálne zamestnávanie oberá ľudí aj o nemocenské dávky vrátane materskej a znižuje im dôchodok, tvrdí minister Ján Richter.
debata (3)

Alebo prevádzka reštaurácie. Krátko pred poludním, práve sa začínajú podávať obedy. A všetku prácu zázračne stíha jediná zamestnankyňa v pozícii pomocnej sily a tri brigádničky dohodárky – z toho jedna čašníčka a dve opäť len pomocníčky. Tak kto vlastne v tomto podniku navaril?

S takýmito, ale aj mnohými inými prípadmi, ktoré vykazovali jasné znaky čiernej práce, sa minulý rok stretli inšpektori pri kontrolách v rámci celoslovenskej akcie Istota, zameranej na odhaľovanie nelegálneho zamestnávania. Uskutočnila sa v týždni od 23. do 27. novembra, pod dohľadom Kobry, špecializovaného útvaru Národného inšpektorátu práce (NIP).

Čierna práca škodí ľuďom, zamestnávateľom aj štátu.
Ján Richter

Ako na včerajšom vyhodnotení akcie informoval riaditeľ Ústredia práce Marián Valentovič, zachytilo sa počas nej 227 prípadov nelegálnej práce u 156 zamestná­vateľov. Celkovo sa však skontrolovalo až 1941 zamestná­vateľských subjektov a ich 4711 zamestnancov.

„Čierna práca škodí ľuďom, zamestnávateľom aj štátu,“ vyhlásil minister práce Ján Richter. Nelegálne zamestnávanie označil za závažný spoločensko-ekonomický problém, ktorý popri pracovnej neistote oberá ľudí aj o nemocenské dávky vrátane materskej, znižuje im dôchodok či upiera právo na dovolenku. Ako dodal, čierna práca zároveň deformuje podnikateľské prostredie a doplácajú na ňu slušní zamestnávatelia.

Minister pripomenul, že novembrová akcia nebola utajená, ale vopred ohlásená, čo požaduje zákon. Aj napriek tomu podľa neho priniesla výsledky, z ktorých „nemôže mať nikto radosť“. Ako spresnil, kontroly poukázali na vysokú pravdepodobnosť zneužívania práce na dohody a nedodržiavania zákona o minimálnej mzde. "Zákonom stanovené veci musí rešpektovať každý,“ zdôraznil Richter. Výsledky kontrol chce teraz predložiť tripartite, kde od zamestnávateľov mieni žiadať návrhy riešenia situácie.

Ako doplnil generálny riaditeľ NIP Andrej Gmitter, počas tohto volebného obdobia, v rokoch 2012 až 2015, kontrolóri preverili takmer 71-tisíc zamestnávateľov, u ktorých pracovalo vyše 212-tisíc zamestnancov. Z toho 3,7-tisíca zamestnávateľov sa v súvislosti so zamestnávaním dopustilo porušenia zákona a bolo odhalených viac ako 7-tisíc osôb, ktoré u nich pracovali nelegálne.

Podľa Gmittera sa najčastejšie načierno zamestnávalo v stavebníctve, ale aj vo veľko- a maloobchode a v sektore ubytovacích a stravovacích služieb. A najviac hriešnikov bolo v malých podnikoch, s jedným až deviatimi zamestnancami.

Nelegálna práca na Slovensku

  • v rokoch 2012 až 2015 porušilo zákaz nelegálneho zamestnávania 3 718 zamestná­vateľov, u ktorých načierno pracovalo dokopy 7 036 osôb
  • najčastejšie porušovania sa odhalili v odvetví stavebníctva, veľko- a maloobchodu či v ubytovacích a stravovacích službách, zväčša v malých podnikoch do 10 zamestnancov, vlani bolo najviac nelegálne zamestnaných v Košickom kraji
  • v roku 2012 urobili inšpektori 12-tisíc kontrol na odhaľovanie nelegálneho zamestnávania, minulý rok ich bolo takmer dvakrát toľko a zachytilo sa až 2 686 „čiernych“ zamestnancov
  • v roku 2012 inšpektori práce uložili 312 pokút v sume 675-tisíc eur, vlani ich už bolo 993 v úhrnnej sume 3,5 milióna eur
  • pri vlaňajšej celoslovenskej akcii Istota v rámci jedného novembrového týždňa skontroloval špecializovaný útvar Kobra 1 941 zamestná­vateľov s celkovo 4 711 zamestnan­cami, nelegálne zamestnávanie sa zistilo u 156 zamestná­vateľov (čo je asi 8 % z celkového počtu) a zistilo sa 227 prípadov čierneho zamestnávania (zhruba 5 % z celkového počtu kontrolovaných osôb), nepoctivým zamestnávateľom bola udelená pokuta vo výške 468 290 eur

Zdroj: Národný inšpektorát práce

Pri usvedčení z nelegálneho zamestnávania jednej osoby hrozí zamestnávateľom pokuta od 2– do 200-tisíc eur. Ak bez zmluvy či dohody zamestnávajú dvoch a viac ľudí, pokuta sa udeľuje v rozmedzí 5– až 200-tisíc eur. Nepoctivá firma sa však zároveň okamžite ocitne v registri nelegálnych zamestnávateľov. A počas piatich rokov, keď je v ňom vedená, stratí nárok na akúkoľvek pomoc od štátu či z eurofondov. Aktuálne je v tomto registri evidovaných viac ako 5-tisíc zamestnávateľov.

Richter ubezpečil, že podobné kontroly budú naďalej pokračovať. V každom kraji, uistil, sú ich pripravení vykonať v ktorúkoľvek z 24 hodín dňa osobitní inšpektori, vyčlenení iba na túto činnosť. A to z vlastnej iniciatívy, alebo aj na podnet zvonku. „V boji proti nelegálnej práci je veľmi dôležitá súčinnosť samotných zamestnancov, ktorí si musia uvedomiť, že pri práci načierno škodia najmä sami sebe a ochudobňujú sa aj o svoje sociálne nároky do budúcnosti,“ uzavrel šéf rezortu práce.

Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským textom denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Inšpektorát práce #zamestnanci #čierna práca #nelegálna práca