Ako ďalej povedala na tlačovej konferencii v Bratislave Lucia Bernátová z organizácie Amnesty International Slovensko, naša krajina podľa nej neprejavuje solidaritu voči utečencom, ale stavia či už neviditeľné či viditeľné múry voči nim.
Organizácia na to upozornila v súvislosti s vydaním Výročnej správy za rok 2015, ktorú pravidelne Amnesty International vydáva po celom svete.
Situácia v prípade utečencov sa podľa Bernátovej zmenila po útokoch v Paríži v novembri 2015, keď sme sa u nás stali svedkami výraznejšieho prepájania situácie ľudí na úteku s bezpečnostnou hrozbou. Prijatie novej legislatívy, ktorému nepredchádzala žiadna verejná diskusia, zasahuje podľa nej do ľudských práv a slobôd ľudí, a to nielen napríklad v prípade zadržania podozrivých osôb z terorizmu, ale aj pri rozšírených kompetenciách polície.
„Namiesto toho, aby naši predstavitelia upokojovali situáciu, boli sme svedkami vyjadrení, ktoré môžu viesť k podnecovaniu nenávisti alebo diskriminácie voči moslimom, pričom by komunitu nemali obviňovať zo zločinov jednotlivcov,“ poznamenala Bernátová.
Slovenská pobočka Amnesty International upozorňuje i na neprimerané používanie policajnej sily v rómskych osadách pri pátracích akciách. Dialo sa to i vlani, a to napríklad v obci Vrbnica, kde podľa Bernátovej zostalo 19 zranených ľudí, traumatizované deti či poškodené domovy ľudí.
Spomenula i stále nedoriešený policajný zásah v osade Budulovská v Moldave nad Bodvou z júna 2013, v prípade ktorého pozastavil vyšetrovateľ v rámci vyšetrovania štyri body zo šiestich, pričom jeden sa týkal práve ublíženia na zdraví.
Problémom je stále podľa nej i segregácia pri vzdelávaní rómskych detí, ktoré často zaraďujú do špeciálnych škôl či tried, za čo voči nám vedie Európska komisia konanie za diskrimináciu. Parlament následne prijal novelu školského zákona, no tá je podľa nej povrchná a nevedie k eliminácii diskriminácie, Slovensko odmietlo uznať existenciu diskriminácie.
Amnesty International vo svojej výročnej správe za minulý rok tiež dokumentovala, koľko vlád vlani porušilo medzinárodné právo na národnej úrovni. Viac ako 122 štátov mučilo alebo inak zle zaobchádzalo s ľuďmi a 29 nútene navrátilo ľudí na úteku do krajín, kde im môže hroziť nebezpečenstvo. Najmenej v 19-tich krajinách sa podľa organizácie páchali vojnové zločiny alebo vlády a ozbrojené skupiny porušili „zákony vojny“.
„Rok 2015 bol rokom udalostí, ktoré otriasli svetom a priniesli miliónom ľudí utrpenie,“ poznamenala riaditeľka kancelárie Amnesty International Slovensko Kamila Gunišová. Špecificky zamerané opatrenia proti ľuďom moslimského vierovyznania sú podľa nej diskriminačné, no často ich sprevádzala i xenofóbna a nenávistná rétorika, čo označila za veľmi nebezpečné.
Organizácia preto vyzýva vlády, aby napĺňali, chránili a rešpektovali ľudské práva a obnovili záväzok ich dodržiavať. „Rok 2015 nebol dobrým rokom pre práva a slobody ľudí, pretože vlády k právam pristupujú opovržlivo a porušujú svoje medzinárodné záväzky,“ uzavrela Gunišová.
Bezpečný prechod migrantov zachráni tisíce životov
Európska únia sa príliš zameriava na obmedzovanie prílevu migrantov, pričom zlyháva pri prijímaní humanitárnych opatrení, ktoré by mohli predísť tisícom tragických úmrtí.
Uvádza sa to vo zverejnenej výročnej správe medzinárodnej ľudskoprávnej organizácie Amnesty International (AI) o stave ľudských práv vo svete.
Len od začiatku tohto roka vstúpilo na územie EÚ vyše 110 000 osôb, ktoré utekajú pred chudobou či vojnovými konfliktami v africkom alebo blízkovýchodnom regióne, píše agentúra AP. Približne 400 ľudí zahynulo na ceste do Európy počas plavby na vratkých plavidlách.
„Zlyhávajúca utečenecká stratégia EÚ sa stále zameriava na udržanie ľudí (migrantov) mimo EÚ namiesto toho, aby zabezpečila ich bezpečný prechod do Európy, čím by sa mohli zachrániť tisíce životov,“ píše sa v správe Amnesty.
Krajiny EÚ „poväčšine váhali alebo aktívne bránili možným riešeniam“, ktoré sa zameriavajú na rozdeľovanie migrantov, konštatuje okrem iného správa AI.
Iba veľmi málo úsilia sa podľa Amnesty vykonalo aj v otázke hľadania legálnych možností na to, aby sa migranti mohli vyhnúť nebezpečnej morskej trase do Európy.