Snehovej kalamity sa nemusíme báť, skôr veľkej vody

U našich západných susedov sneh zasypal cesty, lámal stromy a na viacerých miestach prerušil elektrickú sieť. Bez elektriny zostali tisícky domácností a v Stredočeskom kraji vyhlásili kalamitný stav. Slovensko má šťastie, že sa nachádza v teplejšom vzduchu, a tak u nás padal prevažne dážď.

„Spôsobila to tlaková níž, ktorá prechádza z oblasti Talianska a severného Jadranu smerom na severovýchod. V prednej časti tlakovej níže je vzduch teplejší a v zadnej časti chladnejší. Preto u nás nevznikli také problémy so snehom ako v Rakúsku, Nemecku alebo Čechách, kam prúdil chladnejší vzduch,“ povedal Pavol Faško, klimatológ Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu.

Vodičov však sneženie potrápilo na horskom priechode Skýcov, medzi obcou Bošany v okrese Partizánske a Skýcovom, na úseku medzi mestom Brezová pod Bradlom a hranicou s Českom a na horskom priechode Homôlka. Sneženie znížilo dohľadnosť len na sto metrov v oblastiach Nitra-Zobor, Stráže či Hronský Beňadik. Na horskom priechode Šturec upozorňovali na nebezpečenstvo padania stromov a v oblasti Tatier na sneh na cestách.

V Bratislave mnohí preklínali kombináciu dažďa so silným vetrom, na juhu stredného a východného Slovenska boli zrážky oveľa horšie. V utorok ráno dosahovali úhrny zrážok za posledných 24 hodín na bratislavskej Kolibe 11 milimetrov, ale trošku ďalej na východ v Žihárci na Podunajskej nížine to už bolo 16 mm, v Hurbanove 19 mm. Takéto zrážky sú podľa klimatológa na toto obdobie veľmi vysoké. Normály pre marec v takých oblastiach, ako je Podunajská nížina, dosahujú okolo 30 mm za celý mesiac. Tlaková níž bude od nás postupovať ďalej a stav by sa mal stabilizovať. Nebude to obdobie, keď by sa zrážky vôbec nevyskytovali, ale také nepriaznivé počasie s výdatnými zrážkami a so silným vetrom, aké bolo v utorok, by už dnes nemalo byť. Doteraz už napršalo viac než dosť. Pôda je nasiaknutá, ďalšiu vodu už neprijme, a tak by z veľkého množstva zrážok mohli vzniknúť povodne.

„Mesačné úhrny zrážok za február sú veľmi vysoké, na niektorých meteorologických staniciach takého úhrny nikdy doteraz nezaznamenali. V Hurbanove dosiahol mesačný úhrn zrážok 122 milimetrov. To je približne štvornásobok množstva, aké by tu normálne malo vo februári spadnúť. V Hurbanove je to najvyšší februárový úhrn zrážok od roku 1876,“ spresnil Faško.

Rekordy zaznamenali aj v iných meteorologických staniciach, napríklad v Banskej Bystrici vo februári dosiahol úhrn zrážok 184 milimetrov, čo je najviac od roku 1881.

Obdobie s nadnormálne vysokými zrážkami trvá už niekoľko týždňov. Po každom daždi vystupuje na poliach voda a zaplavené plochy sú čoraz väčšie. To je nepriaznivý stav, pretože v marci by sa postupne mali začať jarné poľnohospodárske práce. Aj keď bude teplo, tak sa nebude dať vstupovať na polia s ťažkými mechanizmami, pretože pôda je veľmi rozmočená.

Aj keď na väčšine územia pršalo, na horách intenzívne snežilo. Najviac snehu napadlo na Chopku a Lomnickom štíte. Zaujímavé je, že tam pribudol aj žltkastý sneh, zafarbený púštnym prachom z africkej Sahary.

„To sa stáva, pretože vo výraznom prúdení vzduchu, aké je teraz, sa čiastočky saharského prachu môžu dostať vo vysokých vrstvách atmosféry až k nám a spadnúť so snehom alebo s dažďom. Zostáva po nich potom stopa, dobre to vidno napríklad na karosériách áut, kde sa vytvára žltý alebo červenohnedý povlak. Nie je to nejaký vzácny úkaz, ktorý by sme zaznamenali napríklad raz za desať rokov, teraz sa to vyskytuje takmer každý rok,“ dodal Pavol Faško.